EvanjelickýJeremiáš44,17

Jeremiáš 44:17

Ale roz­hod­ne budeme pl­niť všet­ko, ako sme sľúbili, že budeme kadiť kráľov­nej nebies a obetovať jej úliat­by, ako sme robievali my, naši ot­covia, naši králi a naše kniežatá v jud­ských mes­tách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do sýtos­ti, dob­re nám bolo a po­hromu sme nezažili.


Verš v kontexte

16 V tom, čo si nám hovoril v mene Hos­podinovom, ťa ne­pos­lúch­neme. 17 Ale roz­hod­ne budeme pl­niť všet­ko, ako sme sľúbili, že budeme kadiť kráľov­nej nebies a obetovať jej úliat­by, ako sme robievali my, naši ot­covia, naši králi a naše kniežatá v jud­ských mes­tách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do sýtos­ti, dob­re nám bolo a po­hromu sme nezažili. 18 Od­vtedy však, čo sme pre­stali kadiť kráľov­nej nebies a obetovať jej úliat­by, tr­píme nedos­tat­kom vo všet­kom a hynieme mečom a hladom.

späť na Jeremiáš, 44

Príbuzné preklady Roháček

17 ale is­tot­ne vy­konáme každé slovo, ktoré vy­šlo z našich úst, a budeme kadiť kráľov­nej neba a lievať jej liate obeti, jako sme robievali my a naši ot­covia, naši kráľovia a naše kniežatá po mes­tách Júdových a po uliciach Jeruzalema, a tak sme sa vše nasýtili chleba a mali sme sa dob­re a ne­videli sme ničoho zlého.

Evanjelický

17 Ale roz­hod­ne budeme pl­niť všet­ko, ako sme sľúbili, že budeme kadiť kráľov­nej nebies a obetovať jej úliat­by, ako sme robievali my, naši ot­covia, naši králi a naše kniežatá v jud­ských mes­tách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do sýtos­ti, dob­re nám bolo a po­hromu sme nezažili.

Ekumenický

17 Na­opak, budeme robiť všet­ko, čo sme sľúbili, že budeme páliť kadid­lo Kráľov­nej nebies a prinášať nápojové obety, ako sme to robili my, naši ot­covia, naši králi a naše kniežatá v judských mes­tách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do­sýta, vied­lo sa nám dob­re a nezažili sme nešťas­tie.

Bible21

17 Naopak, bu­de­me dělat všech­no, k če­mu jsme se za­váza­li: bu­de­me pá­lit ka­di­dlo Královně ne­bes a přinášet jí ú­lit­by, jak jsme to děláva­li my i naši ot­cové, naši králové i naši vel­moži v jud­ských měs­tech a v ulicích Je­ruzalé­ma. Tenkrát jsme mě­li jíd­la do­sy­ta, bylo nám dobře a nic zlého se nám ne­dělo.