Roháček › 4. Mojžišova › 16

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Vzbura Kórachova.1 A Kórach, syn Jis­hára, syna Keháta, syna Léviho, pojal so sebou mužov i Dátan a Abíram, synovia Eliábovi, jako aj Ón, syn Peletov, synovia Rúbenovi, 2 a po­stavili sa pred Mojžiša a iných mužov zo synov Iz­raelových dve­sto päťdesiat, kniežatá ob­ce, k­torí bývali volávaní do rady shromaždenia, mužovia mena. 3 A shromaždili sa na Mojžiša a na Árona a po­vedali im: Nech vám je už dosť, lebo veď celá obec, všet­ci sú svätí, a Hos­podin je medzi nimi. Prečo sa tedy po­z­dvihujete nad shromaždením Hos­podinovým? 4 Keď to počul Mojžiš, padol na svoju tvár 5 a hovoril Kórachovi i celej jeho obci a riekol: Ráno oznámi Hos­podin, kto je jeho, a kto je svätý, a tomu dá, aby sa pri­blížil k ne­mu, a tedy tomu, koho si vy­volí, roz­káže pri­stúpiť k sebe. 6 Sprav­te toto: vez­mite si kadid­lá, Kórach, i celá jeho obec. 7 A daj­te do nich ohňa a položte na ne kadiva pred Hos­podinom, zaj­tra. A stane sa, že muž, ktorého vy­volí Hos­podin, ten bude svätý. Do­sť vám je už, synovia Léviho. 8 A Mojžiš po­vedal Kórachovi: Nože počuj­te, synovia Léviho! 9 Či vám je to ešte málo, že vás od­delil Bôh Iz­raelov od celej obce Iz­raelovej, aby vám dal to, aby ste sa blížili k ne­mu, aby ste konali službu príbyt­ku Hos­podinov­ho a aby ste stáli pred ob­cou a slúžili im? 10 A dal ti to, aby si sa pri­blížil ty a všet­ci tvoji bratia, synovia Léviho, s tebou, a hľadáte ešte i kňazs­tvo? 11 Pre­to teraz uvidíte, čo bude, ty i celá tvoja obec, ktorí ste sa sišli na Hos­podina. A ktože je Áron, že re­pcete proti ne­mu? 12 A Mojžiš po­slal za­volať Dátana a Abírama, synov Eliábových. Ale oni povedali: Ne­poj­deme hore. 13 Či ti je to ešte málo, že si nás vy­viedol sem hore zo zeme, ktorá tečie mliekom a medom, aby si nás usmr­til na púšti? Lebo chceš ešte i jako knieža panovať nad na­mi? 14 K tomu si nás ani ne­voviedol do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, a pek­ne si nám dal dedičs­tvo, pole a vinice! Či chceš tým mužom vy­lúpiť oči? Ne­poj­deme hore. 15 Vtedy sa veľmi roz­hneval Mojžiš a po­vedal Hos­podinovi: Ne­poz­ri na ich obil­nú obeť! Ne­vzal som od nich ani len jed­ného osla ani som ni­komu z nich ne­urobil ničoho zlého. 16 A Mojžiš po­vedal Kórachovi: Ty i celá tvoja obec buďte pred Hos­podinom, ty a oni aj Áron, zaj­tra. 17 A vez­mite každý svoje kadid­lo, daj­te na ne kadiva a donesiete pred Hos­podina každý svoje kadid­lo, dve­sto päťdesiat kadidiel, aj ty aj Áron, každý svoje kadid­lo. 18 Vtedy vzali každý svoje kadid­lo a dali na ne ohňa a položil na ne kadiva a stáli pri dveriach stánu shromaždenia, i Mojžiš i Áron. 19 A Kórach bol shromaždil na nich celú obec ku dveriam stánu shromaždenia. A ukázala sa sláva Hos­podinova, celej ob­ci. Zem pohltí vzbúrencov.20 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 21 Od­deľte sa zp­ro­stred tej­to obce a za­hladím ich v okamžení. 22 Ale oni pad­li na svoju tvár a riek­li: Ó, sil­ný Bože, Bože duchov, každého tela, či keď zhreší jediný človek, budeš sa pre­to hnevať na celú obec? 23 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 24 Hovor obci a po­vedz: Od­stúp­te na­okolo od príbyt­ku Kóracha, Dátana a Abírama. 25 A Mojžiš vstal a išiel k Dátanovi a k Abíramovi, a išli za ním starší Iz­raelovi. 26 Po­tom hovoril obci a riekol: Od­stúp­te, prosím, od stánov tých­to bez­božných mužov a nedot­knite sa ničoho, čo je ich, aby ste neboli za­chvátení so všet­kými ich hriechami. 27 A od­stúpili od príbyt­ku Kóracha, Dátana a Abírama, zo všet­kých strán. A Dátan a Abíram vy­j­dúc stáli pri dveriach svojich stánov aj ich ženy aj ich synovia aj ich drob­né deti. 28 A Mojžiš po­vedal: Po tom po­znáte, že ma po­slal Hos­podin, aby som činil všet­ky tieto skut­ky. Lebo ich nerobím z vlast­ného srd­ca alebo z vlast­ného rozumu. 29 Ak títo zo­mrú, jako zomierajú všet­ci iní ľudia, alebo ak budú navštívení navštívením, akým bývajú navštívení všetci iní ľudia, v­tedy ma ne­pos­lal Hos­podin. 30 Ale ak stvorí Hos­podin niečo nové, čo ešte nebolo, a zem ot­vorí svoje ús­ta a po­hl­tí ich aj všet­ko, čo je ich, a sos­túpia živí do pek­la, vtedy po­znáte, že títo mužovia popudzovali Hos­podina po­hŕdajúc ním. 31 A stalo sa, keď do­hovoril všet­ky tie slová, že sa rozs­túpila zem, ktorá bola pod nimi, 32 a zem ot­vorila svoje ús­ta a po­hl­tila ich aj ich domy i všet­kých ľudí, ktorých mal Kórach, i celý ich majetok. 33 Tak sostúpili oni aj so všet­kým, čo bolo ich, živí do pek­la, a zem ich pri­kryla, a za­hynuli zp­ro­stred shromaždenia. 34 A všetok Iz­rael, všetci, ktorí boli vôkol nich, utekali na ich krik, lebo vraveli: Aby i nás ne­po­hl­tila zem! 35 A oheň vy­šiel od Hos­podina a strávil tých dve­sto päťdesiat mužov, ktorí obetovali to kadivo. Kadidlá na pamäť.36 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 37 Po­vedz Eleazárovi, synovi Árona, kňaza, aby po­sbieral tie kadid­lá z toho po­horenis­ka, a oheň roz­mec ta preč, lebo sú sväté, 38 totiž kadid­lá tých hriešnikov, k­torí hrešili proti svojim vlast­ným dušiam, a spravia z nich kuté tab­lice na okrytie ol­tára, lebo ich donies­li pred Hos­podina, a pre­to sú sväté a budú na znamenie synom Iz­raelovým. 39 Vtedy po­bral Eleazár, kňaz, medené kadid­lá, ktoré donies­li tí, ktorí boli spálení, a roz­kovali ich na plechy, určené na okrytie ol­tára, 40 a bolo to na pamiatku synom Iz­raelovým, aby sa ne­prib­lížil ni­kto cudzí, kto by nebol z rodu Áronov­ho, aby kadil kadivo pred Hos­podinom, aby nebol s­pálený jako Kórach a jako jeho rota, tak ako mu hovoril Hos­podin skr­ze Mojžiša. Reptanie celej obce.41 No, potom druhého dňa re­ptala celá obec synov Iz­raelových na Mojžiša a na Árona a vraveli: Vy ste usmr­tili ľud Hos­podinov. 42 A stalo sa, keď sa shromaždila obec na Mojžiša a na Árona a ob­rátili sa k stánu shromaždenia, tu hľa, po­kryl ho ob­lak, a ukázala sa sláva Hos­podinova. 43 A Mojžiš a Áron prišli pred stán shromaždenia. 44 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 45 Vy­j­dite zp­ro­stred tej­to ob­ce, a za­hladím ich v okamihu. A pad­li obaja na svoju tvár. 46 Vtedy po­vedal Mojžiš Áronovi: Vez­mi kadid­lo, daj naň ohňa s ol­tára, polož kadiva a idi rých­le k obci a po­kry na nich hriech, lebo vy­šiel prud­ký hnev od tvári Hos­podinovej, začala rana. 47 Tu vzal Áron, ako hovoril Mojžiš, a bežal do­pro­stred shromaždenia, a hľa, rana už bola začala v ľude, a tedy dajúc kadiva po­kryl na ľude hriech. 48 A stál medzi mŕt­vymi a medzi živými, a rana bola za­stavena. 49 A tých, ktorí po­mreli ranou, bolo š­tr­násť tisíc sedem­sto krome tých, ktorí zo­mreli pre Kóracha. 50 Po­tom sa na­vrátil Áron k Mojžišovi ku dveriam stánu shromaždenia, a rana bola za­stavená.