Roháček › Jób › 6

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job žalostí nad svojím nezavineným nešťastím.1 A Job od­povedal a riekol: 2 Oj, aby bola dob­re od­vážená moja ne­voľa, a moje utr­penie, aby razom zdvih­li na váhe! 3 Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nero­zmys­lené. 4 Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie po­stavily sa do šiku proti mne. 5 Či azda reve divoký osol nad mladist­vou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím kr­mom, slaným a miešaným? 6 Či sa jie voľačo nechut­né bez soli? Či je nejaká chuť v biel­ku vaj­ca? 7 A teraz práve to, čoho sa nech­cela dot­knúť moja duša, je ako mojím po­kr­mom v nemoci. 8 Oj, aby sa na­pl­nila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh! 9 Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma ro­zdr­til, aby vy­strel svoju ruku a vy­ťal ma! 10 A mal by som ešte vždy útechu a vy­skočil by som v boles­ti, k­torej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najs­vätejšieho. 11 Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal tr­pez­livo? 12 Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi? 13 Is­té je, že niet pre mňa po­moci vo mne, a to, čo by pros­pelo, je za­hnané odo mňa. Jobovi priatelia ako klamné potoky.14 Hynúcemu p­ris­luší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opus­til. 15 Moji bratia zklamali jako po­tok, jako riečište po­tokov, ktoré ta pošly, 16 kal­né od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh; 17 v čase, keď sú ožehané slnkom, vy­sychajú; keď býva horúco, miz­nú zo svoj­ho mies­ta. 18 Krútia sa stez­ky ich ciest, od­chádzajú na pus­tinu a hynú. 19 Po­zrú sa karavány z Témy, putujúce zá­stupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne! 20 Budú sa han­biť, že v ne dúfaly; prij­dú až ta a budú sa stydieť! 21 Lebo vy ste ním teraz, takým po­tokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa. 22 Či som po­vedal: Daj­te mi! ? Alebo: Uplaťte zo svoj­ho majet­ku za mňa 23 a vy­sloboďte ma z ruky protiv­níka a vy­kúp­te ma z ruky ukrut­níkov? 24 Po­učte ma, a ja budem mlčať, a vy­svet­lite mi, v čom som blúdil! 25 Aké prenikavé sú slová prav­dy! Ale čo na­kára vaše káranie?! 26 Či za­mýšľate kárať slová? Lebo veď do vet­ra idú slová zúfalého! 27 Áno, o sirotu hádžete los a jed­náte sa o svoj­ho priateľa. 28 A tak teraz nech sa vám chce po­zrieť na mňa, a is­tot­ne nebudem luhať do vašej tvári. 29 Vráťte sa, prosím, a zkús­te, nech nie je ne­právos­ti! Vráťte sa a zkús­te ešte, moja spraved­livosť leží v tom! 30 Či je na mojom jazyku ne­právosť? Či nerozoz­ná moje ďas­no zkazy? -