Roháček › Jób › 3

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job zlorečí dňu svojho narodenia.1 Po­tom ot­voril Job svoje ús­ta a zlorečil svoj­mu dňu. 2 A tak odpovedal Job a riekol: 3 Oj, aby bol za­hynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá po­vedala: Chlapča sa počalo. 4 Nech sa ob­ráti ten deň na tmu; nech sa ne­pýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezas­vieti naň svet­losť; 5 nech si ho vy­menia tma a tôňa smr­ti, nech pre­býva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa! 6 Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pri­pojená ku dňom roku, nech ne­voj­de do počtu mesiacov! 7 Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie! 8 Nech ju pre­kľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zo­budiť leviatána! 9 Nech sa za­tmejú hviez­dy jej šera, aby čakajúc na svet­lo nedočkala sa ho ani nech ne­uvidí mihal­níc ran­nej zory, 10 pre­tože nezav­rela dverí môj­ho materin­ského života, aby bola za­strela trápenie od mojich očí. Ľutuje, že nezomrel, prv ako sa narodil.11 Prečo som nezom­rel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života mat­ky prečo som nez­hynul? 12 Prečo ma kedy vzali na kolená a p­rečo na pr­sia, aby som ich požíval? 13 Lebo teraz by som ležal a od­počíval, spal by som a mal by som po­koj, 14 s kráľmi a rad­cami zeme, ktorí si staväli pus­tiny, 15 alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré na­plňovaly svoje domy strieb­rom. 16 Alebo p­rečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako ne­mluvňatá, k­toré nevidely svet­la? 17 Tam pre­stávajú bez­božníci zúriť, a tam od­počívajú tí, ktorí ustali v sile od práce. 18 Tam sú spolu bez­peční i väzni, ne­počujú hlasu po­honiča. 19 Malý a veľký sú tam rov­ní, a sluha je tam prostý svoj­ho pána. Načo vraj dáva Bôh utrápenému svetlo a život.20 Načo dáva Bôh utrápenému svet­lo a život, tým, ktorí majú hor­kosť v duši?! 21 Ktorí očakávajú na sm­rť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako s­krytých pokladov? 22 Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob? 23 Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého ces­ta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia? 24 Lebo pred mojím po­kr­mom pri­chádza moje vzdychanie, a moje revania sa roz­lievajú ako voda, 25 pre­tože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa. 26 Nebol som h­riešne ubezpečený ani som ne­mal po­koja ani som ne­od­počíval, a jed­nako prišla po­hroma.