Roháček › Jób › 1

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Bohabojný Job a jeho deti.1 Bol nejaký muž v zemi Úc, ktorému bolo meno Job. Bol to muž bez­úhon­ný, priamy a spravedlivý, ktorý sa bál Boha a chránil sa zlého. 2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3 A mal dobyt­ka sedem tisíc kusov drobného stáda, tri tisíce veľb­lúdov, päťs­to párov volov, päťs­to os­líc a služob­níc­tva veľmi mnoho. A ten muž bol väčší od všet­kých synov východu. 4 A jeho synovia chodievali a robievali hos­tiny po dome, každý na svoj deň. A po­sielavali a po­volávali aj svoje tri ses­try, aby jed­ly a pily s nimi. 5 A bývalo tak, že keď kolom obišly dni hos­tiny, po­sielaval Job a po­sväcoval ich a vstávajúc skoro ráno obetoval zápal­né obeti podľa počtu všet­kých ich. Lebo Job hovorieval: Možno, že zhrešili moji synovia a zlorečili Bohu vo svojom srd­ci. Tak to robieval Job po všet­ky tie dni. Satan pomlúva Joba.6 A stalo sa jed­ného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa po­stavili pred Hos­podinom, že prišiel medzi nimi aj Satan. 7 A Hos­podin riekol Satanovi: Od­kiaľ ideš? A Satan od­povedal Hos­podinovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a pre­chádzal som sa po nej. 8 A zase riekol Hos­podin Satanovi: Či si si všim­nul môj­ho služob­níka Joba, že nie je jemu rov­ného na zemi, takého bezúhonného muža, priameho a spravedlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého? 9 Na to od­povedal Satan Hos­podinovi a riekol: A či sa Job dar­mo bojí Boha? 10 Či si ho ty azda ne­oh­radil i jeho domu a všet­kého, čo má, zo všet­kých strán? Dielo jeho rúk si požeh­nal, a jeho dobytok sa náram­ne rozm­nožil na zemi. 11 Ale nože vy­stri svoju ruku a dot­kni sa všet­kého, čo má, či ti nebude zlorečiť do tvári! 12 Vtedy riekol Hos­podin Satanovi: Hľa, všet­ko, čo má, je v tvojej ruke, len na neho ne­vys­tri svojej ruky. A Satan vy­šiel od tvári Hos­podinovej. Job, zkúšaný bez toho, že by o tom vedel; dobrorečí Bohu.13 A stalo sa jed­ného dňa, keď jed­li jeho synovia a jeho dcéry a pili víno v dome svoj­ho pr­vorodeného brata, 14 že prišiel po­sol k Jobovi a po­vedal: Voly oraly a os­lice sa pás­ly vedľa nich, 15 a vtrh­li Šebänia a zajali ich a sluhov po­bili os­trím meča, a utečúc za­chránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil. 16 Kým ešte ten­to hovoril, prišiel druhý a po­vedal: Oheň Boží padol s neba a roz­nietil sa na drob­né stádo i na sluhov a strávil ich, a utečúc za­chránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil. 17 Kým ešte ten­to hovoril, prišiel tretí a po­vedal: Chal­deji rozo­stavili tri čaty a vr­h­li sa na veľb­lúdov a zajali ich a sluhov po­bili os­trím meča, a utečúc za­chránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil. 18 A keď ten­to ešte nebol do­povedal, prišiel štvr­tý a riekol: Tvoji synovia a tvoje dcéry jed­li a pili víno v dome svoj­ho pr­vorodeného brata, 19 a hľa, prišiel veliký vietor zpoza púšte a uderil na štyri uhly domu, takže padol na mladých ľudí, a zo­mreli, a utečúc za­chránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil. 20 Vtedy vstal Job a roz­tr­hol svoj plášť, ostrihal svoju hlavu a pad­núc na zem po­klonil sa. 21 A riekol: Na­hý som vy­šiel zo života svojej mat­ky a na­hý sa ta na­vrátim. Hos­podin dal, Hos­podin vzal. Nech je požeh­nané meno Hos­podinovo. 22 V tom vo všet­kom ne­zhrešil Job a ne­pri­vlast­nil Bohu ničoho nerozum­ného.