Evanjelický › 1. Mojžišova › 49

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jákobovo požehnanie1 Po­tom si Jákob za­volal synov a po­vedal: Zhromaždite sa a oznámim vám, čo vás v budúc­nos­ti čaká: 2 Daj­te sa do­ved­na, ó počuj­te synovia Jákobovi, a počúvaj­te svoj­ho ot­ca, Iz­raela! 3 Ty, Rúben, si môj pr­vorodený, moja moc a pr­votina mojej mužs­kos­ti, vr­chol dôs­toj­nos­ti, vr­chol sily. 4 Pre­kypel si sťa vody, nebudeš mať pred­nosť, lebo si vstúpil na po­steľ svoj­ho ot­ca, poškvr­nil si mi lôžko, na ktoré si vstúpil. 5 Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nás­troj­mi násilia. 6 Nech ne­vs­túpi moja duša do ich kruhu a s ich zborom sa mi srd­ce ne­združí, lebo v svojom hneve vraždia mužov a vo svojej samovôli oc­hromujú býkov. 7 Pre­kliaty buď ich hnev, lebo je prud­ký, a ich zlosť, lebo je krutá! Roz­delím ich v Jákobovi a rozp­týlim ich v Iz­raeli. 8 Ó Júda, nech ťa chvália tvoji bratia, tvoja ruka nech spočinie na šiji tvojich ne­priateľov, nech sa ti klaňajú synovia tvoj­ho ot­ca. 9 Júda je mladý lev, z lúpeže si sa po­vzniesol, syn môj! Skrčil sa, ľahol si ako lev a ako levica; ktože ho donúti po­vs­tať? 10 Ne­vzdiali sa ber­la od Júdu ani veliteľs­ké žez­lo od jeho nôh, do­kiaľ mu ne­príde panov­ník, ktorého národy budú po­slúchať. 11 Osla si uviaže o vinič, o révu šľachet­nú svoje os­liat­ko, vo víne perie si šaty a v krvi hroz­na svoje rúcho. 12 Oči mu žiaria od vína, zuby sa belejú od mlieka. 13 Zebulún bude bývať pri mor­skom brehu, prí­stavom bude lodiam a jeho po­medzie do­siah­ne Sidón. 14 Jis­sáchár je osol kost­natý, čo leží medzi košiar­mi. 15 Keď videl, že od­počinok je príjem­ný a krajina je krás­na, zo­hol si plecia pod bremeno a stal sa sluhom pod­daným. 16 Dán nech pri­sluhuje právo svoj­mu ľudu ako hocik­torý z kmeňov Iz­raela. 17 Dán bude hadom pri ces­te a zmijou pri chod­níku, čo štípe koňom kopytá, až jaz­dec pad­ne do­zadu. 18 Na tvoju po­moc čakám, Hos­podine! 19 Gáda na­pad­nú hor­dy, on ich však na­pad­ne od­zadu. 20 Ašérov chlieb bude chut­ný, do­dávať bude kráľov­ské lahôd­ky. 21 Naf­tálí, jelenica voľná, hovorí roz­košné reči. 22 Jozef je plod­ný strom, plod­ný strom nad prameňom, výhon­ky ktorého pnú sa ponad múr. 23 Roz­tr­pčujú ho a pod­s­treľujú, útočia naňho luko­strel­ci, 24 jeho luk však os­táva pev­ný a ob­rat­né sú paže jeho rúk, zásahom Moc­nára Jákobov­ho, pre meno Pas­tiera, Skaly Iz­raela, 25 pre Boha tvoj­ho ot­ca, On ti po­máhaj! pre Boha všemohúceho, On ťa požeh­naj! požeh­naním nebies zhora, požeh­naním pra­hl­biny, ktorá leží dolu, požeh­naním pŕs a mater­ského lona. 26 Požeh­nania tvoj­ho otca pre­vyšujú požeh­nania večných vr­chov a vzác­nosť od­vekých výšin; kiež spočinú na hlave Jozefovej a na temeni vznešeného medzi brat­mi. 27 Ben­jamín, dravý vlk, za rána požiera korisť a večer roz­deľuje lup. 28 Títo všet­ci sú dvanás­timi kmeňmi Iz­raela a toto im hovoril ich otec, keď ich žeh­nal. Každého požeh­nal osobit­ným požeh­naním. Jákobova smrť a pohreb29 Po­tom im dal príkaz a po­vedal: Budem pri­pojený k svoj­mu ľudu; po­chovaj­te ma k mojim ot­com do jas­kyne, ktorá je na poli Chetej­ca Ef­róna, 30 do jas­kyne na poli Mach­péla oproti Mam­ré v Kanaáne, ktorú Ab­rahám aj s poľom kúpil od Chetej­ca Ef­róna na dedičné poh­rebis­ko. 31 Tam po­chovali Ab­raháma i jeho ženu Sáru, tam po­chovali aj Izáka a jeho ženu Rebeku, tam som po­choval aj Leu; 32 pole s jas­kyňou kúpili od Chetej­cov. 33 Keď Jákob ukončil príkazy svojim synom, vy­ložil si nohy na po­steľ a skonal; nato bol pri­pojený k svoj­mu ľudu.