Evanjelický › Jób › 36

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Štvrtá reč Elíhúova. Utrpenie je Božím napomenutím1 Nato sa Elíhú ujal slova a po­vedal: 2 Buď trochu tr­pez­livý, a po­učím ťa, lebo mám ešte čo po­vedať za Boha. 3 Zďaleka prinášam, čo viem, aby som dal za prav­du svoj­mu Tvor­covi. 4 Lebo na­ozaj, moje slová nie sú lžou; muž do­konalých vedomos­tí stojí pred tebou. 5 Hľa, Boh je moc­ný, ale ni­kým ne­pohŕda, moc­ný je v sile i múd­ros­ti. 6 Bez­božníka nenechá nažive, ale ubiedeným do­praje právo. 7 Ne­od­vráti svoj zrak od spravod­livých, ale navždy ich na trón usádza, a tak bývajú vy­výšení. 8 Ak sú však okovami sput­naní, zajatí v po­v­razoch biedy, 9 vy­číta im ich činy aj ich prie­stup­ky: že sa po­výšene správajú. 10 Ot­vára im uši pre výs­trahu a káže im od­vrátiť sa od ne­právos­ti. 11 Ak po­slúch­nu a pod­robia sa, do­vŕšia svoj život v blaho­byte a svoje roky v blaženos­ti. 12 Ale ak ne­pos­lúch­nu, za­hynú strelou a po­mrú bez po­znania. 13 Ľudia srd­com Bohu od­cudzení pes­tujú hnev, ne­volajú o po­moc, aj keď ich ties­ni; 14 duša im odum­rie v mlados­ti a ich život medzi mod­lár­skymi smil­ník­mi. 15 Bedára za­chraňuje jeho biedou a súžením mu ot­vára uši. Aj Jób sa môže očistiť v súžení16 Tak aj teba lákal z tlamy súženia na šíru voľnosť, kde niet úz­kos­ti, a čo sa klád­lo na tvoj stôl, bolo pl­né tuku. 17 Ale teba stihol súd nad bez­božným, súd a právo ťa uchopili. 18 Nech ťa hnev ne­zvádza k výs­mechu a nech ťa ne­od­radí veľké výkup­né. 19 Či po­môže v úz­kos­ti tvoje volanie k Ne­mu, alebo všet­ko vy­pätie síl? 20 Ne­túž za nocou, ktorá by vy­trh­la národy z ich mies­ta. 21 Daj si po­zor a ne­ob­ráť sa k ne­právos­ti, lebo ty dávaš jej pred­nosť pred trápením. 22 Aj­hľa, Boh je veľký vo svojej moci, kto je taký učiteľ ako On? 23 Kto Mu určil Jeho ces­tu a kto po­vedal: Do­pus­til si sa kriv­dy? Boh zjavuje svoju moc v prírode24 Mys­li na to, aby si velebil Jeho dielo, ktoré ľudia ospievali. 25 Všet­ci ľudia s úľubou hľadia naň, ľud­stvo ho zďaleka ob­divuje. 26 Aj­hľa, Boh je veľký, a my Ho ne­poz­náme; počet Jeho rokov ne­možno vy­skúmať. 27 On priťahuje kvapôčky vody, ktoré sa v Jeho hmle prečisťujú na dážď, 28 ktorým vlh­nú ob­laky a hoj­ne rosia na ľudí. 29 Kto teda môže po­chopiť zo­skupenie ob­lakov, hr­menie z Jeho stán­ku? 30 Aj­hľa, On rozp­re­strel svet­lo okolo seba a po­kryl korene mora. 31 Tým totiž spravuje národy a dáva im po­krm v hoj­nos­ti. 32 Dlane si po­krýva bles­kom, ktorý vy­siela proti útočníkom. 33 Hr­menie podáva zvesť o Ňom, ktorý vzbudzuje hnev proti ne­právos­ti.