Evanjelický › Jób › 20

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Cófar druhý raz odmieta Jóbovu reč1 Nato sa Cófar Na­amát­sky ujal slova a po­vedal: 2 Na to mi moje myšlien­ky od­povedajú, pre­to je vzrušené moje srd­ce. 3 Počujem kar­hanie, ktoré ma uráža, a moje pre­svedčenie núti ma od­povedať. Radosť hriešnikov sa končí hanbou4 Ne­vieš to od­dáv­na, od­kedy bol človek po­stavený na zem, 5 že jasot vin­níkov tr­vá krát­ko a radosť bez­božných je len na okamih? 6 Aj keď jeho po­výšenosť stúp­ne po nebesá a jeho hlava dotýka sa nebies, 7 za­hynie navždy ako jeho vlast­ný výkal; tí, čo ho videli, po­vedia: Kde je? 8 Od­letí ako sen, takže ho nenáj­du, zmiz­ne ako nočná vidina. 9 Oko, ktoré ho zhliad­lo, už ho ne­uz­rie, a nezočí ho už ani jeho obyd­lie. 10 Jeho synovia budú hľadať priazeň núdz­nych a jeho ruky musia vrátiť jeho bohat­stvo. 11 Jeho kos­ti sú pl­né mladist­vej sily, no tá si s ním ľah­ne do prachu. 12 Hoc mu zlo slad­ko chutí v ús­tach a skryje si ho pod jazykom, 13 ak si ho aj šet­rí a ne­pus­tí ho, ba drží si ho v ďas­nách: 14 jed­lo sa mu zmení v út­robách, žlčou vretenice bude v jeho vnút­ri. 15 Po­hl­tal bohat­stvo, ale vy­vráti ho, Boh mu ho vy­ženie z brucha. 16 Sať bude vreteničí jed a usmr­tí ho jazyk zmije. 17 Nech sa nekochá v riekach oleja ani v po­tokoch medu a smotany. 18 Vráti svoj zisk a ne­pre­hl­tne ho, nebude plesať nad bohat­stvom zís­kaným výmenou. 19 Lebo utláčal a opúšťal bez­moc­ných, uchvátil dom, ktorý ne­po­stavil. Boží hnev zničí majetok hriešnikov20 Pre­tože ne­vedel uspokojiť vlast­né brucho, nezach­ráni sa ani tým, čo mu je naj­milšie. 21 Ni­kto ne­unikol jeho pažravos­ti, pre­to jeho blaho ne­po­tr­vá. 22 V pl­nom do­stat­ku bude v úz­kych, celá moc biedy doľah­ne naň. 23 Keď si bude chcieť na­pl­niť brucho, Hos­podin zošle naňho páľu svoj­ho hnevu a spus­tí naňho dážď svojich striel. 24 Ak ujde pred želez­ným pan­cierom, pre­strelí ho bron­zový luk. 25 Oštep mu vy­j­de chrb­tom a blesk žlčníkom, hrôza ho za­chváti. 26 Ú­pl­ná tma je preňho pri­pravená, strávi ho oheň, čo nik neroz­dúchal; zle obíde aj ten, čo sa za­chráni v jeho stane. 27 Nebesá od­halia jeho vinu, i zem po­vs­tane proti ne­mu. 28 Výnos jeho domu pôj­de do cudziny, roz­leje sa v deň Jeho hnevu. 29 Toto je pre bez­božníka údel od Boha, to je dedičs­tvo od Boha za jeho reč.