EvanjelickýJób1

Jób

Jóbov blahobyt1 V krajine Úc žil muž menom Jób; bol to muž bez­úhon­ný, úp­rim­ný, bohaboj­ný a stránil sa zlého. 2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3 Mal do sedem­tisíc oviec, tritisíc tiav, päťs­to záp­rahov hovädzieho dobyt­ka, päťs­to os­líc a veľmi mnoho služob­níc­tva. Bol to výz­nam­nejší muž ako všet­ci ľudia Východu. 4 Jeho synovia sa schádzali a strojili hos­tiny, každý vo svojom dome a vo svoj deň; dávali po­volávať aj svoje tri ses­try, aby jed­li a pili s nimi. 5 Keď však pre­beh­lo poradie dní hos­tín, Jób po­sielal po nich a po­sväcoval ich. Včas­ráno vstával a prinášal spaľované obete podľa ich cel­kového počtu. Lebo Jób si po­mys­lel: Možno sa moji synovia pre­hrešili a rúhali sa Bohu vo svojom srd­ci. Tak robieval Jób ustavične. Prvá skúška Jóbova6 Is­tého dňa, keď sa synovia Boží prišli po­staviť pred Hos­podina, prišiel medzi nich aj Satan. 7 Vtedy Hos­podin riekol Satanovi: Od­kiaľ pri­chádzaš? Satan od­povedal Hos­podinovi: Z po­tuliek po zemi a z po­chôdz­ky po nej. 8 Nato po­vedal Hos­podin Satanovi: Všimol si si môj­ho služob­níka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podob­ného, bez­úhon­ného, úp­rim­ného, bohaboj­ného muža, ktorý by sa stránil zlého. 9 Satan od­povedal Hos­podinovi: Či je Jób za­dar­mo bohaboj­ný? 10 Ne­oh­radil si ho zo všet­kých strán i s jeho domom i so všet­kým, čo má? Dielo jeho rúk si požeh­nal a jeho statok sa rozm­nožil v krajine. 11 Ale len vy­stri ruku a dot­kni sa všet­kého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať? 12 Vtedy Hos­podin riekol Satanovi: Aj­hľa, v tvojich rukách je všet­ko, čo má, len na neho rukou ne­siahaj! Nato Satan od­išiel spred Hos­podina. 13 Is­tého dňa, keď jeho synovia a dcéry jed­li a pili víno v dome svoj­ho pr­vorodeného brata, 14 prišiel po­sol k Jóbovi a po­vedal: Keď dobytok oral a os­lice sa pás­li vedľa neho, 15 Sabej­ci vpad­li, po­brali tvojich a sluhov po­bili os­trím meča. Len ja sám som unikol, aby som to oznámil. 16 Kým ten­to ešte hovoril, prišiel iný a po­vedal: Boží oheň padol z neba, roz­horel sa medzi ov­cami a sluhami, až ich strávil. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. 17 Kým ten­to ešte hovoril, prišiel iný a po­vedal: Chal­dej­ci utvorili tri húfy, na­pad­li ťavy, po­brali ich a sluhov po­bili os­trím meča. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. 18 Kým ten­to ešte hovoril, prišiel iný a po­vedal: Tvoji synovia a tvoje dcéry jed­li a pili víno v dome svoj­ho pr­vorodeného brata, 19 a hľa, veľký vietor sa do­valil spoza púšte, ud­rel na štyri rohy domu, ten padol na mladých ľudí, takže zo­mreli. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. 20 Vtedy Jób vstal, roz­tr­hol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, po­klonil sa 21 a po­vedal: Na­hý som vy­šiel zo života mat­ky a na­hý sa tam na­vrátim; Hos­podin dal, Hos­podin aj vzal, nech je požeh­nané meno Hos­podinovo. 22 Pri tom všet­kom Jób ne­zhrešil a ne­spáchal nič urážlivé proti Bohu.

EvanjelickýJób1