Evanjelický › Jób › 3

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Jób preklína deň svojho narodenia1 Po­tom Jób ot­voril ús­ta a pre­klial svoj deň. 2 Keď sa Jób ujal slova, po­vedal: 3 Nech zhynie deň, v ktorý som sa zrodil, i noc, ktorá riek­la: Počal sa chlapec. 4 Nech je tmou ten deň, nech sa ne­pýta naň Boh zhora, nech sa nerozs­vieti nad ním den­ný jas! 5 Nech si ho nárokuje tma a tieň smr­ti, nech spočíva na ňom tem­né mračno, nech ho pre­strašujú den­né za­tmenia! 6 Onú noc nech za­chváti tem­nota, nech sa ne­spojí s dňami roku a nech ne­príde do počtu mesiacov! 7 Nuž nech je tá noc ne­plod­ná, nech ne­vs­túpi do nej plesanie! 8 Nech ju pre­kľajú tí, čo pre­klínajú deň, schop­ní pre­budiť aj Leviatana! 9 Nech sa za­tmejú hviez­dy za jej súm­raku, nech čaká na svet­lo, ktoré ne­príde, nech ne­uz­rie ot­várať sa mihal­nice ús­vitu. 10 Lebo nezav­rela pre mňa brány mater­ského lona, pred očami mi biedu ne­skryla. 11 Prečo som nezom­rel hneď pri narodení a ne­skonal hneď, keď som vy­šiel z lona mat­ky? 12 Prečo ma prijali kolená a pr­sia, ktoré som sal? 13 Teraz by som ležal a mal by som po­koj, spal by som, a tak od­počíval 14 spolu s kráľmi a rad­cami zeme, ktorí si stavali pyramídy, 15 alebo s kniežat­mi, ktoré mali zlato, ktoré si strieb­rom na­pĺňali domy. 16 Alebo prečo nie som ako za­hrabané nedochôdča, ako deti, ktoré ne­uz­reli svet­lo! 17 Tam pre­stávajú zúriť bez­božní, tam si od­počinú zo síl vy­čer­paní. 18 Aj väz­ni sú tam na po­koji, ne­počujú už hlas do­zor­cu. 19 Tam je malý i veľký, aj ot­rok je tam slobod­ný od svojich pánov. 20 Prečo dáva svet­lo strápenému a život ľuďom so za­tr­pk­nutou dušou, 21 ktorí čakajú na sm­rť, ale ne­prichádza, ktorí sliedia po nej viac ako po skrytých po­kladoch, 22 ktorí by sa radovali ná­hrob­nému kameňu, tešili by sa, že už našli hrob 23 pre muža, ktorému je skrytá jeho ces­ta, ktorému Boh východis­ko za­hradil? 24 Veď mies­to jed­la pri­chádza mi vzdychať, a môj nárek sa leje ako voda. 25 Lebo pred čím som sa strachom chvel, to ma za­stih­lo, a čoho som sa strachoval, to ide na mňa. 26 Ne­mám tíš, ne­mám po­koj, ne­mám od­počinok; prišiel ne­pokoj.