Ekumenický › Príslovia › 19

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Lepší je chudob­ný kráčajúci v bezúhonnosti, než človek s falošnými perami, ktorý je blázon.
2 Ni­kto nie je dob­rý bez po­znania, kto sa náh­li, do­púšťa sa hriechu.
3 Bláz­nov­stvom si človek pod­vracia ces­tu, jeho srd­ce sa hnevá na Hos­podina.
4 Bohat­stvo zís­kava veľa priateľov, bied­ny však príde o svojho priateľa.
5 Falošného sved­ka ne­minie trest a ten, čo rozširuje lži, ne­utečie.
6 Mnohí po­chlebujú urodzenému človeku a každý je priateľom toho, kto je šted­rý.
7 Bedára nenávidia všet­ci jeho bratia, o čo skôr sa vzdialia od neho priatelia! Aj keď za nimi volá, niet ich.
8 Kto zís­kava po­znanie, má rád seba, kto koná roz­um­ne, bude sa mu dob­re vodiť.
9 Falošného sved­ka trest ne­minie, ten, čo rozširuje lži, za­hynie.
10 Nie je vhod­né, aby blázon žil v blahobyte, a už vôbec nie, aby ot­rok panoval nad kniežatami.
11 Roz­um­nosť robí človeka zhovievavým, je mu cťou po­vzniesť sa nad pre­vinením.
12 Kráľov hnev je ako rev mladého leva, no ako rosa na tráve je jeho priazeň.
13 Bláz­nivý syn je nešťas­tím pre otca a šk­riep­ky ženy sú ako ustavičné kvap­kanie vody.
14 Dom i majetok je dedičs­tvom po ot­coch, roz­um­ná žena však po­chádza od Hos­podina.
15 Lenivosť po­hružuje do hl­bokého spán­ku, ten, čo za­háľa, bude hladovať.
16 Kto za­chováva pri­kázanie, za­chová si život, kto sa ne­stará o svoje ces­ty, zo­mrie.
17 Kto sa zľutuje nad bied­nym, požičiava Hos­podinovi, ktorý mu od­platí jeho dob­ročin­nosť.
18 Tres­taj svoj­ho syna, kým máš nádej, nedaj sa tak strh­núť, že by si ho usmr­til!
19 Kto srší hnevom, za­slúži si po­kutu, ak mu ju však od­pus­tíš, iba zväčšíš zlo.
20 Počúvaj radu a prij­mi výčit­ku, na­pokon zmúd­rieš.
21 V ľudskom srd­ci je síce veľa zámerov, no roz­hod­nutie Hos­podina pre­tr­vá.
22 Od človeka sa žiada ver­nosť, pre­to je na tom lepšie bedár ako pod­vod­ník.
23 Bázeň pred Hos­podinom vedie k životu, spokoj­ne spí ten, čo ju má, nezasiah­ne ho nešťas­tie.
24 Lenivec strčí ruku do misy, ale k ústam ju už ne­pritiah­ne.
25 Udri po­smievača a ne­skúsený sa stane roz­vážnym, vy­čítaj roz­um­nému a zís­ka po­znanie.
26 Kto týra otca a vy­háňa mat­ku, je od­por­ný a nehaneb­ný syn.
27 Syn môj, len pre­staň počúvať výčit­ky a vzdiališ sa od roz­um­ných slov.
28 Ničom­ný svedok sa vy­smieva z práva, ús­ta bez­božníkov hl­tajú ne­právosť.
29 Na po­smievačov sú na­chys­tané súdy a na chrb­ty bláz­nov údery.