EkumenickýPríslovia8

Príslovia

Volanie múdrosti1 Vari múd­rosť ne­volá a roz­um ne­vydáva svoj hlas?
2 Na vr­chole výšin pop­ri ces­te a na ráz­ces­tí stojí,
3 pri bránach, čo vedú do mes­ta, vo vchodoch dverí hlasito volá:
4 Na vás volám, muži, môj hlas znie ľuďom!
5 Vy, ne­skúsení, osvoj­te si roz­vážnosť, a vy, hlúpi, na­učte sa roz­lišovať!
6 Počúvaj­te len, veď pod­stat­né veci roz­poviem a moje pery sa ot­voria tomu, čo je správ­ne.
7 Áno, moje pod­nebie vy­povie prav­du, ale ne­právosť je ohav­ná mojim perám.
8 Spravod­livé sú všet­ky reči mojich úst, niet v nich klam­stva ani pod­vodu.
9 Všet­ky sú po­chopiteľné pre roz­um­ného človeka a prav­divé pre tých, čo nadobud­li po­znanie.
10 Prij­mite moje na­pomenutie radšej ako strieb­ro a po­znanie radšej ako rýdze zlato.
11 Lebo múd­rosť je cen­nejšia než šper­ky, ne­vyrov­najú sa jej nijaké vy­túžené veci.
Predstavenie múdrosti12 Ja, múd­rosť, bývam s rozvážnosťou a našla som schop­nosť roz­lišovať.
13 Mať bázeň pred Hos­podinom znamená nenávidieť zlo. Ne­znášam pýchu, nadutosť, ces­tu zla a ús­ta, čo pre­krúcajú.
14 Mám dob­rú radu a ús­pech, ja som roz­um­nosť a mám silu.
15 S mojou po­mocou králi kraľujú a kniežatá vy­dávajú správ­ne ustanovenia.
16 S mojou po­mocou vlád­nu vladári, vznešení a všet­ci spravod­liví sud­covia.
17 Milujem tých, čo ma milujú. Tí, čo ma túžob­ne hľadajú, na­chádzajú ma.
18 Pri mne náj­du bohat­stvo a česť, trvalý blaho­byt a spravod­livosť.
19 Moje plody sú lepšie než zlato, než rýdze zlato, a moja úroda je lepšia než číre strieb­ro.
20 Chodím po ces­te spravod­livos­ti, po chod­níkoch práva,
21 aby som za­dovážila majetok tým, čo ma milujú, a na­pl­nila ich po­klad­nice.
Pôvod múdrosti22 Hos­podin ma stvoril na začiat­ku svoj­ho diela, pred svojimi dáv­nymi skut­kami.
23 Od večnos­ti som ustanovená, od začiat­ku, prv ako po­vs­tala zem.
24 Ešte neboli priepast­né hl­biny, zrodila som sa, keď ešte neboli pramene bohaté na vodu.
25 Pred­tým, ako boli umiest­nené vr­chy, prv ako kop­ce som sa zrodila,
26 kým ne­ut­voril zem, prie­s­trans­tvá a pr­vot­ný prach sveta.
27 Keď upevňoval nebesia, bola som tam, keď vy­medzoval ob­zor nad hl­binami,
28 keď umies­tňoval hore ob­laky, keď mohut­neli pramene hl­bín,
29 keď moru vy­medzoval jeho hranice, aby sa vody ne­prelievali cez brehy, keď vy­značoval zá­klady zeme,
30 vtedy som stála ver­ne po jeho boku. Deň čo deň som bola jeho po­tešením a hrávala som sa pred ním po celý čas,
31 hrala som sa vo svete, na jeho zemi a tešila som sa medzi ľuďmi.
Pozvanie múdrosti32 Počúvaj­te ma teda, synovia! Blaho­slavení sú, čo kráčajú po mojich ces­tách.
33 Počuj­te na­pomenutie, aby ste zmúd­reli, nezaned­bávaj­te ho!
34 Blaho­slavený človek, čo ma počúva, keď bed­lí deň čo deň pri mojich dverách a stráži pri verajach mojich brán!
35 Veď kto ma náj­de, náj­de život a zís­ka priazeň Hos­podina.
36 Kto však proti mne hreší, škodí sebe, všet­ci, čo ma nenávidia, milujú sm­rť.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček