Ekumenický › Príslovia › 6

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Proti zárukám1 Syn môj, ak si sa za­ručil za svoj­ho blížneho a za­viazal si sa za cudzieho človeka,
2 ak si sa za­plietol do výrokov svojich úst, a chytil si sa do rečí svojich úst,
3 urob toto, syn môj, aby si sa za­chránil: pre­tože si padol do rúk svoj­ho blížneho, choď, poníž sa a naliehaj na svoj­ho blížneho.
4 Nedožič spánok očiam ani zdriem­nutie mihal­niciam!
5 Unik­ni ako gazela z ruky poľov­níka, ako vtáča z ruky vtáčkara.
Proti lenivosti6 Lenivec, záj­di k mravenisku, po­zoruj ces­tičky mrav­ca a zmúd­rej.
7 Hoci ne­má vod­cu, pred­staveného ani vlád­cu,
8 v lete si pri­pravuje po­travu, cez žat­vu si zhromažďuje po­krm.
9 Lenivec, do­kedy budeš vy­spávať, kedy vstaneš zo spán­ku?
10 Ešte si po­spať, zdriem­nuť trochu, ešte si zložiť ruky a od­počívať —
11 no bieda príde k tebe ako tulák a núdza sťa ozb­rojený muž.
Proti falošnosti12 Naničhod­ník, pod­liak je ten, čo si vy­kračuje s falošnosťou v ústach,
13 žmur­ká okom, naz­načuje nohami, ukazuje prs­tami,
14 vo svojom zvrátenom srd­ci snuje ne­us­tále zlo a rozo­sieva zvady.
15 Pre­to ho náh­le pos­tih­ne záhuba, za­raz bude zničený a nebude mu po­moci.
Sedem ohavností16 Šesť vecí nenávidí Hos­podin, sedem je pre neho ohav­nosťou:
17 pyšné oči, falošný jazyk, ruky, čo prelievajú ne­vin­nú krv,
18 srd­ce, čo snuje pod­lé plány, nohy, čo náh­livo bežia za zlom,
19 falošný svedok, čo šíri lži, a ten, čo vy­voláva zvady medzi brat­mi.
Proti cudzoložstvu20 Syn môj, do­držiavaj pri­kázania svoj­ho otca a ne­opúšťaj po­učenie svojej mat­ky!
21 Pri­väzuj si ich stále na srd­ce, obop­ni si ich okolo hrd­la!
22 Na tvojich ces­tách ťa budú viesť, keď za­spíš, budú ťa strážiť, keď sa pre­budíš, budú sa ti pri­hovárať.
23 Pri­kázanie je totiž lam­pou, po­učenie svet­lom, výčit­ky pri výchove sú ces­tou života —
24 uchránia ťa od zlej ženy a od úlis­ného jazyka cudzin­ky.
25 Nebaž v srdci po jej kráse, nedaj sa opan­tať jej mihal­nicami.
26 Veď pros­titút­ke stačí aj peceň chleba, no žena iného muža chce uloviť vzác­ny život.
27 Môže vari muž v hrudi držať oheň a ne­spáliť si odev?
28 Môže azda človek chodiť po žeravom uhlí a ne­popáliť si nohy?
29 Tak­to po­chodí ten, čo vchádza k žene svoj­ho blížneho, nebude bez viny, ktokoľvek sa jej dot­kne.
30 Ľudia ne­opo­vrh­nú zlodejom, ktorý krad­ne, aby sa na­sýtil, keď hladuje,
31 ale keď ho chytia, na­hradí to sedem­násob­ne, dá celý majetok svoj­ho domu.
32 Ten, čo cudzoloží so ženou, stratil roz­um, kto to robí, zničí sám seba.
33 Pos­tih­nú ho rany a po­tupa, jeho han­ba nebude zo­trená.
34 Veď žiar­livosť roz­zúri muža, nedá sa uprosiť v deň po­msty.
35 Ne­pris­túpi na nijaké výkup­né, ne­us­pokojí sa, aj keby si znásobil ú­platok.