Ekumenický › Príslovia › 23

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Keď si za­sad­neš s panovníkom k jedlu, dob­re si všímaj, čo máš pred sebou,
2 a prilož si nôž na hrd­lo, ak máš pri­veľkú chuť.
3 Nebaž po jeho po­chúťkach, sú klam­livým po­kr­mom.
4 Za bohat­stvom sa nežeň, pre­staň z vlastného uváženia.
5 Len čo na ňom očami spočinieš, už ho niet, veď zrazu si na­sadí kríd­la a od­letí sťa orol k nebesiam.
6 Nejedz chlieb ne­praj­níka a nebaž po jeho po­chúťkach!
7 On si totiž v mysli všet­ko zráta: Jedz a pi, — vraví ti, ale jeho srd­ce ti nie je na­klonené.
8 Vy­vrátiš sús­to, čo si pre­hl­tol, a svoje vľúd­ne slová zmár­niš.
9 Nehovor nič pred bláz­nom, keď počúva, lebo po­hr­d­ne tvojimi roz­um­nými slovami.
10 Ne­poh­ni medzu pras­tarú a nezasahuj do poľa sirôt,
11 veď ich zás­tan­ca je moc­ný, on sa ujme ich sporu proti tebe.
Otcovské napomenutia12 Upriam svoje srd­ce na výchovu a svoje uši na po­učné výroky.
13 Ne­zdráhaj sa po­tres­tať chlap­ca, veď nezom­rie, keď ho ud­rieš prútom.
14 Ty ho síce ud­rieš prútom, ale za­chrániš mu život od pod­svetia.
15 Syn môj, ak bude múd­re tvoje srd­ce, aj moje srd­ce sa bude radovať
16 a moje vnút­ro bude plesať, keď budú tvoje pery hovoriť, čo je správ­ne.
17 Nech nehor­lí tvoje srd­ce proti hriešnikom, ale vždy radšej za bázeň pred Hos­podinom,
18 lebo iste jes­tvuje budúc­nosť a tvoja nádej ne­vyj­de naz­mar.
19 Počúvaj, syn môj, a buď múd­ry, veď svoje srd­ce rov­nou ces­tou.
20 Ne­zdržuj sa medzi pijan­mi vína ani medzi tými, čo hl­tajú mäso.
21 Veď pijan a pažravec vy­j­dú na mizinu, do han­dier ich odejú driemoty.
22 Po­slúchaj svoj­ho ot­ca, on ťa splodil, a ne­pohŕdaj svojou mat­kou, keď zo­star­la.
23 Kúp si prav­du a ne­predaj múd­rosť, výchovu a roz­um­nosť.
24 Od rados­ti jasá otec spravod­livého, kto splodil múd­reho, raduje sa z neho.
25 Nech sa raduje tvoj otec a tvoja mať, nech jasá tá, čo ťa porodila.
26 Daj mi, syn môj, svoje srd­ce, nech si tvoje oči obľúbia moje ces­ty.
27 Veď jamou hl­bokou je ne­vies­t­ka a úz­kou studňou cudzin­ka.
28 Aj ona strojí ú­klady ako zboj­ník a množí ne­ver­ných medzi ľuďmi.
Portrét opilca29 Komu zo­stane bedákanie a komu joj­kanie? Komu zvady, komu sťažnos­ti? Komu rany bez príčiny? Komu mút­ne oči?
30 Tým, čo vy­sedávajú pri víne a chodia ochut­návať miešané víno.
31 Ne­pozeraj na víno, ako sa čer­venie, ako is­krí v pohári a hlad­ko sa šmýka,
32 no na­koniec uhryz­ne ako had a poštípe ako zmija.
33 Tvoje oči budú vidieť čud­né veci a tvoje srd­ce bude hovoriť zvrátene.
34 Bude ti, ako by si ležal na šírom mori, ako ten, čo leží na vr­chole sťažňa.
35 Ud­reli ma — po­vieš — no nič ma nebolí, zbili ma, ale nič necítim. Kedy sa zo­budím, aby som zasa niečo našiel?