Roháček › 1. Mojžišova › 44

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Pohár sa vyhľadáva.1 A roz­kázal tomu, ktorý bol po­stavený nad jeho domom, a riekol: Na­plň vrecia mužov po­travou a daj im toľko, koľko vládzu uniesť, a vlož každému jeho peniaze na vrch do jeho vreca, 2 a môj po­hár, ten striebor­ný po­hár, vlož na vrch do vreca najm­ladšieho i peniaze za jeho obilie. A učinil podľa slova Jozefov­ho, ktoré hovoril. 3 Ráno, keď bolo svetlo, boli mužovia pre­pus­tení, oni aj ich os­li. 4 No, keď tak asi vychádzali z mes­ta a ešte neboli ďaleko, riekol Jozef správcovi, ktorý bol po­stavený nad jeho domom: Vstaň a hoň tých mužov, a keď ich do­stih­neš, po­vieš im: Prečo ste sa od­platili zlým za dob­ré? 5 Či nie je to ten pohár, z ktorého pije môj pán? A on ním aj veští! Zle ste urobili, čo ste urobili! 6 A do­honiac ich hovoril im tieto slová. 7 A oni mu po­vedali: Prečo hovorí môj pán také slová? Kdeže by učinili tvoji služob­níci takú vec?! 8 Hľa, strieb­ro, ktoré sme našli na vr­chu vo svojich vreciach, sme donies­li zpät k tebe z Kananej­skej zeme a jako by sme tedy ukrad­li z domu tvoj­ho pána strieb­ro alebo zlato?! 9 U ktorého z tvojich služob­níkov by sa našiel, ten nech zo­mrie, a my tiež budeme služob­ník­mi môj­ho pána. 10 A riekol: Dobre, nech je i teraz podľa vašich slov: u ktorého sa naj­de, bude mi sluhom, a vy budete bez viny. 11 Vtedy složili rých­le každý svoje vrece na zem, a každý roz­viazal svoje vrece. 12 A pre­hľadával; za­počal u naj­staršieho a do­končil u najm­ladšieho, a po­hár sa našiel - vo vreci Ben­jaminovom. 13 Vtedy roz­trh­li svoje rúcha, a každý naložil s­voj ná­klad na svoj­ho os­la, a vrátili sa do mes­ta. 14 A tak prišiel Júda i jeho bratia do domu Jozefov­ho, ktorý bol ešte tam, a pad­li pred ním na zem. 15 A Jozef im riekol: Aký je to skutok, ktorý ste vy­konali? Či ne­viete, že človek, ako som ja, is­tot­ne veští a zvie i také veci? 16 A Júda po­vedal: Čo po­vieme môj­mu pánovi? Čo budeme hovoriť? A čím sa ospravedl­níme? Bôh našiel ne­právosť tvojich služob­níkov. Hľa, s­me služobníci môj­ho pána, i my i ten, v ktorého ruke sa našiel po­hár. 17 A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel po­hár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v po­koji ku svoj­mu ot­covi. Júdova prímluva.18 Vtedy pri­stúpil k nemu Júda a po­vedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie pre­hovoriť tvoj služob­ník slovo v uši svoj­ho pána, a ne­hnevaj sa na svoj­ho služob­níka, lebo ty si jako sám fara­on. 19 Môj pán sa pýtal svojich služob­níkov a riekol: Či máte otca alebo brata? 20 A my sme po­vedali môj­mu pánovi: Máme ot­ca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zo­mrel a zo­stal iba on sám svojej mat­ke, a jeho otec ho miluje. 21 A ty si riekol svojim služob­níkom: Do­veďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl. 22 Na to sme my po­vedali môj­mu pánovi: Chlapec nebude môcť opus­tiť svoj­ho ot­ca; lebo ak opustí svoj­ho ot­ca, ten zomrie. 23 Ale ty si riekol svojim služob­níkom: Ak ne­prij­de s vami dolu váš najm­ladší brat, ne­uvidz­te viacej mojej tvári! 24 A stalo sa, keď sme od­išli hore k tvoj­mu služob­níkovi, môj­mu ot­covi, a roz­povedali sme mu slová môj­ho pána, 25 a náš otec po­vedal: Iďte zase a na­kúp­te nám niečo po­travy, 26 že sme po­vedali: Ne­môžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najm­ladší brat s na­mi, poj­deme. Lebo by sme ne­moh­li vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najm­ladší brat bol s na­mi. 27 A tvoj služob­ník, môj otec, nám po­vedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena. 28 Ten jeden vy­šiel odo mňa, a po­vedal som: Je is­té, že ho roz­tr­hala divá zver. A ne­videl som ho doteraz. 29 A keď vez­mete i tohoto odo mňa, a pri­hodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu. 30 A tak teraz, keď prij­dem k tvoj­mu služob­níkovi, svoj­mu ot­covi, a chlapec nebude s na­mi, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou, 31 nuž bude, keď uvidí, že nieto chlap­ca, že zo­mrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služob­níci šediny tvoj­ho služob­níka, svoj­ho ot­ca, v zár­mut­ku do hrobu. 32 Lebo tvoj služob­ník sa za­ručil za chlap­ca, aby ho dostal od svoj­ho ot­ca, po­vediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svoj­mu ot­covi po všet­ky dni. 33 Pre­to, prosím, nech teraz zo­stane tvoj služob­ník mies­to chlap­ca za sluhu svoj­mu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi brat­mi. 34 Lebo jako by som od­išiel hore k svoj­mu ot­covi, keby nebolo chlap­ca so mnou? Nech ne­musím hľadieť na zlé, ktoré by stih­lo môj­ho ot­ca!