Roháček › 1. Mojžišova › 38

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Júda a jeho žena Kananejka.1 A stalo sa v tom čase, že Júda od­išiel dolu od svojich bratov a uchýlil sa k nejakému mužovi adulamit­skému, ktorému bolo meno Chíra. 2 Tam videl Júda dcéru kananej­ského muža, ktorému bolo meno Šuva, a vzal si ju a vošiel k nej. 3 A žena počala a porodila syna, a na­zval jeho meno Ér. 4 A zase počala a porodila syna a na­zvala jeho meno Onan. 5 A ešte porodila syna a na­zvala jeho meno Šela. A v­tedy bol v Chezibe, keď ho porodila. Támar. Fáres.6 Po­tom vzal Júda Érovi, svoj­mu pr­vorodenému, ženu, ktorej bolo meno Támar. 7 Ale Ér, pr­vorodený Júdov, bol zlý v očiach Hos­podinových, a p­reto ho za­bil Hos­podin. 8 A Júda po­vedal Onanovi: Voj­di k žene svoj­ho brata a vez­mi si ju za ženu podľa švag­rov­ského práva a vzbuď svoj­mu bratovi semeno. 9 Ale Onan vedel, že to nebude jeho semeno, a tak bývalo, keď vošiel k žene svoj­ho brata, že za­hubil semä vy­pus­tiac ho na zem, aby nedal semena svoj­mu bratovi. 10 Ale to bolo zlé v očiach Hos­podinových, čo urobil, a za­bil i jeho. 11 Vtedy po­vedal Júda Támari, svojej ne­ves­te: Zo­staň vdovou v dome svoj­ho ot­ca, do­kiaľ nedoras­tie Šela, môj syn. Lebo po­vedal: Aby nezom­rel aj on ako jeho bratia. A Támar od­išla a bývala v dome svoj­ho ot­ca. 12 A po­tom po dl­hom čase zo­mrela dcéra Šuvova, žena Júdova. A keď sa po­tešil Júda, od­išiel hore za strihačmi svoj­ho stáda, on i Chíra, jeho adulamit­ský priateľ, do Tim­ny. 13 A Támari bolo oznámené, že vraj, hľa, tvoj svokor ide hore do Tim­ny strihať svoje stádo. 14 Vtedy složila rúcho svoj­ho vdov­stva so seba a po­kryla sa závojom a za­haliac sa sedela pri bráne Enaim, ktorá je na ces­te do Tim­ny. Lebo videla, že Šela dorás­tol, a že mu nebola daná za ženu. 15 A keď uvidel Júda, mys­lel, že je to smil­nica, pre­tože za­kryla svoju tvár. 16 Vtedy sa uchýlil k nej na ces­tu a po­vedal jej: Nože do­voľ, aby som vošiel k tebe! Lebo ne­vedel, že je to jeho ne­ves­ta. A riek­la: Čo mi dáš, keď voj­deš ku mne? 17 A po­vedal: Ja ti pošlem kozľa zo stáda. A riek­la: Dobre, ak dáš záloh, do­kiaľ ne­pošleš. 18 A on povedal: Aký to má byť záloh, ktorý ti dám? A riek­la: Svoj pečat­ný prs­teň, svoj ná­hr­del­ník a svoju palicu, ktorú máš vo svojej ruke. A dal jej a vošiel k nej, a počala mu. 19 Po­tom vstala a od­išla a složila svoj závoj so seba a ob­liek­la si rúcho svoj­ho vdov­stva. 20 A Júda po­slal kozľa po svojom adulamit­skom priateľovi, aby vzal záloh z ruky ženy, ale jej nenašiel. 21 Vtedy sa pýtalo mužov, k­torí boli z jej mes­ta, a po­vedal: Kde je tá za­svätená, ktorá sedela v Enai­me pri ces­te? A riek­li: Nebolo tu za­svätenej. 22 Vtedy sa na­vrátil k Júdovi a po­vedal: Nenašiel som jej. I mužovia toho mies­ta tiež vraveli: Nebolo tu za­svätenej. 23 A Júda po­vedal: Nech si to vezme. Aby sme neboli na po­tupu. Hľa, po­slal som toto kozľa, ale ty si jej nenašiel. 24 A stalo sa tak asi o tri mesiace, že bolo oznámené Júdovi, že vraj Támar, tvoja ne­ves­ta, do­pus­tila sa smils­tva, a hľa, aj je tehot­ná od s­voj­ho smilstva. A Júda po­vedal: Vy­veďte ju, aby bola upálená. 25 A keď ju už vied­li, po­slala k svoj­mu svok­rovi a od­kázala mu: Od muža, ktorému pat­ria tieto veci, som tehot­ná. A ešte dodala: Po­znaj, prosím, čie sú to veci: pečat­ný prs­teň, ná­hr­del­ník a palica! 26 A Júda po­znal veci a po­vedal: Je spraved­livejšia ako ja, lebo to preto, že som jej nedal Šelovi, svoj­mu synovi. A viac jej ne­poz­nal. 27 A stalo sa v tom čase, keď mala porodiť, že hľa, ukázalo sa, že sú dvojčatá v jej živote. 28 A stalo sa v tom, keď rodila, že jed­no vystrčilo ruku, a baba vzala a pri­viazala na jeho ruku čer­venú niť a riek­la: Ten­to vy­šiel pr­vý. 29 A stalo sa, keď vtiahol zpät svoju ruku, že hľa, vy­šiel jeho brat. A riek­la: Prečo si pre­tr­hol? Na teba p­ripad­ne pretrhnutie. A tak na­zvali jeho meno Fáres. 30 A po­tom vy­šiel jeho brat, ktorý mal na ruke čer­venú niť. A na­zvali jeho meno Zárach.