Roháček › 1. Mojžišova › 19

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Podvrátenie Sodomy. Lot vyslobodený.1 A dvaja an­jeli prišli do Sodomy večer. A Lot sedel v bráne Sodomy. A Lot uvidiac ich vstal a pošiel im oproti a po­klonil sa tvárou k zemi. 2 A po­vedal: Hľa, prosím, moji pánovia, uchýľte sa, prosím, do domu svoj­ho služob­níka a prenocuj­te tam a umyte svoje nohy a po­tom vstanúc skoro ráno poj­dete svojou ces­tou. A oni riekli: Nie, ale prenocujeme na ulici. 3 No, keď ich len veľmi nútil, uchýlili sa k nemu a vošli do jeho domu, a spravil im hos­tinu a na­piekol nek­vasených chlebov, a jed­li. 4 Potom však prv ako si ľah­li, mužovia mes­ta, sodom­skí mužovia, ob­stúpili do­okola dom, od mladého až do starého, všetok ľud odovšadiaľ. 5 A volali na Lota a vraveli mu: Kde sú tí mužovia, ktorí prišli k tebe tej­to noci? Vy­veď ich k nám, aby sme ich po­znali! 6 A Lot vy­šiel k nim von ku vchodu a dvere za­vrel za sebou. 7 A po­vedal: Prosím vás, moji bratia, nerob­te zlého! 8 Nože hľa, mám dve dcéry, ktoré ne­poz­naly muža, prosím, nech ich vy­vediem k vám, a urob­te im podľa toho, čo je dob­ré vo vašich očiach. Len tým mužom nerob­te ničoho, lebo pre­to vošli do tône mojej strechy. 9 A po­vedali: Idi ta! A tak­tiež povedali: Sám prišiel sem bývať cudzinec a bude nás súdiť! Počkaj, teraz urobíme tebe horšie ako im! A útočili na človeka, na Lota, veľmi, a pri­stúpili vy­lámať dvere. 10 Ale mužovia vy­streli svoju ruku a vtiah­li Lota k sebe do domu a za­vreli dvere. 11 A mužov, ktorí boli predo dvermi domu, ranili slepotou, všetkých, od naj­menšieho do naj­väčšieho, takže ustali hľadať dvere. 12 A mužovia riek­li Lotovi: Či tu máš ešte nie­koho? Zaťa alebo svojich synov alebo svoje dcéry, ale všet­kých, ktorých máš v tom­to meste, vy­veď z tohoto mies­ta. 13 Lebo zkazíme toto mies­to, pre­tože sa ich krik veľmi roz­mohol pred Hos­podinom, a pre­to nás po­slal Hos­podin, aby sme ho zkazili. 14 Vtedy vy­šiel Lot a hovoril svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a po­vedal: Vstaňte, vy­j­dite z tohoto mies­ta, lebo Hos­podin zkazí mes­to. Ale v očiach jeho zaťov to bolo, jako keby žar­toval. 15 A keď svitalo, súrili an­jeli Lota a vraveli: Vstaň, vez­mi svoju ženu a svoje dve dcéry, ktoré sú tu, aby si nebol tiež za­hľadený ne­právosťou mes­ta. 16 A keď bez­rad­ný pred­lieval, chopili mužovia jeho ruku a ruku jeho ženy i ruku oboch jeho dcér, pre­tože sa zľutoval nad ním Hos­podin a vy­vied­li ho a nechali ho von­ku za mes­tom. 17 A stalo sa, keď ich vy­vied­li von, že riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Ne­obz­ri sa ani ne­pos­toj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol za­hladený! 18 A Lot im po­vedal: Nie, prosím, môj pane. 19 Hľa, prosím, tvoj služob­ník našiel milosť v tvojich očiach, a veľké je tvoje milo­sr­den­stvo, ktoré si učinil so mnou, že si za­choval moju dušu živú. Ale ja nebudem môcť utiecť na vrch. Aby ma tedy ne­pos­tih­lo to zlé, a zo­mrel by som! 20 Hľa, prosím, toto mes­to je blíz­ko, kam by som mohol utiecť, a to je malé. Prosím tedy, do­voľ, aby som ta utiekol, lebo však je malé, a moja duša bude žiť. 21 A riekol mu: Hľa, vy­slyšal som ťa i čo do tej­to veci, aby som ne­pod­vrátil mes­ta, o ktorom si hovoril. 22 Ponáhľaj sa, uteč ta, lebo nebudem môcť vy­konať nič, do­kiaľ ta nedoj­deš. Pre­to na­zvali meno toho mes­ta Coár. 23 Sln­ko vy­chádzalo nad zemou, keď došiel Lot do Coára. 24 A Hos­podin dal, aby pršala na Sodomu a na Gomoru síra a oheň od Hos­podina z neba. 25 A tak podvrátil tie mes­tá i celú tú rovinu a za­hladil všetkých obyvateľov tých miest, a z­kazil všetko, čo rást­lo na zemi. 26 A jeho, Lotova, žena sa ob­zrela zpoza neho a ob­rátila sa na soľný stĺp. 27 A Ab­rahám vstal skoro ráno a ponáhľal sa na mies­to, kde bol stál pred Hos­podinom. 28 A podíval sa na Sodomu a Gomoru i na celú zem tej roviny a videl, že hľa, dym vy­stupoval zo zeme jako dym pece. 29 A stalo sa, keď kazil Bôh mes­tá tej roviny, že sa roz­pamätal Bôh na Ab­raháma, a tak vyslal preč Lota zp­ro­stred pod­vrátenia, keď pod­vracal mes­tá, v ktorých býval Lot. Hriech Lotov a jeho dcér.30 Po­tom vy­šiel Lot z Coára hore a býval na vr­chu a obe jeho dcéry s ním, lebo sa bál bývať v Coáre, a tak býval v jas­kyni, on i jeho dve dcéry. 31 A staršia, pr­vorodená po­vedala mladšej: Náš otec je už starý, a nieto na zemi muža, ktorý by vošiel k nám podľa obyčaje celej zeme. 32 Poď, opojíme svoj­ho otca vínom a budeme ležať s ním, aby sme živé za­chovaly semeno od svoj­ho ot­ca. 33 A opojily svoj­ho otca vínom v tú noc, a vošla staršia a ležala so svojím ot­com, ktorý ne­vedel, ani kedy ľah­la, ani kedy vstala. 34 A stalo sa na druhý deň, že po­vedala staršia mladšej: Hľa, ležala som minulú noc so svojím ot­com. Opoj­me ho vínom i túto noc, a voj­di a lež s ním a tak živé za­chováme semeno od svoj­ho ot­ca. 35 A na­pojily aj v tú noc svoj­ho otca vínom, a vstala mladšia a ležala s ním, ktorý zase nevedel ani kedy ľah­la ani kedy vstala. 36 A tak počaly obe dcéry Lotove od svoj­ho ot­ca. 37 A staršia porodila syna a na­zvala jeho meno Moáb; on je ot­com Moábov až do dnešného dňa. 38 A tá mladšia porodila syna a na­zvala jeho meno Ben-am­mi, on je ot­com synov Am­monových, až do dnešného dňa.