Ekumenický › Kazateľ › 2,2

Kazateľ 2:2

— O smiechu som po­vedal: Po­chabosť; o radosti: Čo tá do­káže?

Verš v kontexte

1 Po­mys­lel som si: Nože, choď, vy­skúšaj radosť, uži dob­ré veci! Veď aj to je már­nosť. 2 O smiechu som po­vedal: Po­chabosť; o radosti: Čo tá do­káže? 3 Vy­mys­lel som si, že svoje telo budem os­viežovať vínom, moje srd­ce sa však bude riadiť múd­rosťou. Chopím sa i hlúpos­ti, až kým ne­uvidím, kde je pre ľud­ských synov to dob­ro, ktoré majú robiť pod nebom počas svoj­ho života.…

späť na Kazateľ, 2