EkumenickýKazateľ2

Kazateľ

Márnosť bohatstva a radosti1 Po­mys­lel som si: Nože, choď, vy­skúšaj radosť, uži dob­ré veci! Veď aj to je már­nosť. 2 O smiechu som po­vedal: Po­chabosť; o radosti: Čo tá do­káže? 3 Vy­mys­lel som si, že svoje telo budem os­viežovať vínom, moje srd­ce sa však bude riadiť múd­rosťou. Chopím sa i hlúpos­ti, až kým ne­uvidím, kde je pre ľud­ských synov to dob­ro, ktoré majú robiť pod nebom počas svoj­ho života. 4 Zveľadil som svoje diela: po­stavil som si domy, vy­sadil som si vinice, 5 urobil som si záh­rady a par­ky, vy­sadil som v nich roz­manité ovoc­né stromy, 6 urobil som si jazerá, aby za­vlažovali les ras­túcich stromov. 7 Za­dovážil som si ot­rokov a ot­rokyne, mal som aj domácich sluhov, vlast­nil som veľa dobyt­ka a oviec, viac ako všet­ci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. 8 Na­hromadil som si aj strieb­ro a zlato, po­klady cudzích kráľov a krajín. Za­dovážil som si spevákov, speváčky i roz­koš ľud­ských synov — množs­tvo žien. 9 Vzrás­tol a roz­mohol som sa viac ako ktokoľvek, kto bol predo mnou v Jeruzaleme. Navyše moja múd­rosť stála pri mne. 10 Čokoľvek si moje oči želali, nič som im ne­odop­rel, neb­ránil som svoj­mu srd­cu v žiadnej rados­ti, lebo srd­ce sa mi radovalo z celej mojej námahy a to bol môj podiel zo všet­kej mojej námahy. 11 No keď som sa po­zeral na celú moju čin­nosť, ktorú vy­konali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vy­naložil, a hľa — všet­ko bola már­nosť a hon­ba za vet­rom. Niet trvalého zis­ku pod sln­kom. Márnosť múdrosti12 Ob­zeral som sa, aby som videl múd­rosť, bláz­nov­stvo a hlúposť. Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo robili dáv­no iní. 13 Videl som, že múd­rosť má takú výhodu pred hlúposťou, akú výhodu má svet­lo pred tmou: 14 múd­ry má svoje oči na hlave, ale hlupák chodí v tme. Viem však aj to, že ich stih­ne rov­naký údel. 15 Po­tom som si po­mys­lel: Ak aj mňa stret­ne údel hlupáka, načo som sa po­tom stal nad­mieru múd­rym? Po­mys­lel som si, že aj to je már­nosť, 16 lebo niet stálej spomien­ky ani na múd­reho, ani na hlupáka. V nasledujúcich dňoch sa na všet­ko za­bud­ne. Ako to, že múd­ry zomiera rov­nako ako hlupák?! 17 Znenávidel som život, lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod sln­kom, veď všet­ko je már­nosť a hon­ba za vet­rom. Márnosť námahy18 Znenávidel som všet­ku svoju námahu, ktorou som sa umáral pod sln­kom, ktorú zanechám človeku, čo príde po mne. 19 Kto vie, či bude múd­ry alebo hlúpy? Zmoc­ní sa však všet­kého, s čím som sa na­máhal a v čom som bol múd­ry pod sln­kom — aj to je már­nosť. 20 Od­vrátil som sa, aby som po­chyboval o celej svojej námahe, ktorou som sa na­máhal pod sln­kom. 21 Je totiž človek, ktorý sa na­máhal múd­ro, umne a šikov­ne, ale svoj podiel odo­vzdá nie­komu, kto sa s tým ne­na­máhal — aj to je már­nosť a veľké zlo. 22 Veď čo zo­stáva človeku z celej jeho námahy a zhonu, ktorými sa umáral pod sln­kom, 23 keď každý jeho deň je boľavou ranou a mr­zutosť je jeho za­mest­naním, ba ani v noci si jeho srd­ce ne­od­počinie? Aj toto je már­nosť. 24 Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dob­ré veci. Videl som, že aj to po­chádza z Božej ruky. 25 Veď kto môže jesť a užívať bez neho? 26 Človeku, ktorý sa mu páči, dal múd­rosť, po­znanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je már­nosť a hon­ba za vet­rom.

EkumenickýKazateľ2

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček