Roháček › 2. Kráľov › 10,15

…15 A keď od­išiel od­tiaľ, našiel Jehonadába, syna Rechabov­ho, k­torý mu p­richádzal oproti a po­zdravil ho a po­vedal mu: Či je tvoje srd­ce úp­rim­né, jako je moje srd­ce úp­rim­né s tvojím srd­com? A Jehonadáb odpovedal: Je. Ak tedy je, hovorí, daj svoju ruku! A keď mu podal ruku, dal mu vy­sad­núť k sebe do voza.…

…15 Keď od­tiaľ od­išiel, stretol Jónádába, syna Réchábov­ho. Po­zdravil ho a po­vedal mu: Je tvoje srd­ce tak úp­rim­né k môj­mu ako moje srd­ce k tvoj­mu srd­cu? Jónádáb po­vedal: Je! Ak je, podaj mi ruku! Podal mu ruku a on ho vy­z­dvihol k sebe do voza.…

…15 Keď od­tiaľ od­išiel, stretol Rechábov­ho syna Jónadaba, ktorý ho šiel uvítať. Po­zdravil ho a spýtal sa: Mys­líš to so mnou tak úp­rim­ne, ako ja s tebou? Jónadab od­vetil: Áno! Ak áno, podaj mi ruku! Keď na­priahol ruku, pri­tiahol ho k sebe na voz.…

…15 Cestou od­tud na­razil na Jo­na­da­ba, syna Re­cha­bova, který ho při­cházel pozdravit. „Jsi mi od­daný tak jako já tobě?“ ze­ptal se ho. „Ano, jis­těže ano,“ od­vě­til Jonadab. „Tak mi po­dej ruku,“ vy­zval ho. Když mu Jo­na­dab podal ru­ku, vy­táhl ho k sobě na vůz…