Roháček › Žalmy › 71

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 K tebe, Hos­podine, sa utiekam. Nech sa ne­musím han­biť na veky!
2 Vy­trh­ni ma vo svojej spraved­livos­ti a vy­sloboď ma! Na­kloň svoje ucho ku mne a za­chráň ma!
3 Buď mi skalou obyd­lia, kam by som vždyc­ky vošiel. Roz­kázal si za­chrániť ma, lebo mojou skalou a mojou pev­nosťou si ty.
4 Môj Bože, vy­sloboď ma z ruky bez­božníka, z hrs­ti pre­vráten­ca a zlost­níka!
5 Lebo ty si mojím očakávaním, Pane, Hos­podine, mojou nádejou od mojej mlados­ti.
6 Na teba sa spolieham od narodenia; ty si ten, ktorý si ma od­lúčil od života mojej mat­ky. V tebe je moja chvála ne­pres­taj­ne.
7 Som ako zá­zrak mnohým. Ale ty si mojím sil­ným útočišťom.
8 Nech sú moje ús­ta na­pl­nené tvojou chválou, každý deň tvojou nád­herou.
9 Ne­od­vrh­ni ma v čase staroby; ne­opus­ti ma, keď zhynie moja sila.
10 Lebo moji ne­priatelia hovorili proti mne zlé, a tí, ktorí strežú moju dušu, sa spolu radili.
11 a hovorili: Bôh ho opus­til; hoňte a chyťte ho, lebo niet toho, kto by ho vytrhnul.
12 Bože ne­vzdiaľuj sa odo mňa! Môj Bože, ponáhľaj sa mi na po­moc!
13 Nech sa han­bia a zhynú, ktorí útočia na moju dušu! Nech sa po­kryjú han­bou a studom ako rúchom tí, ktorí hľadajú moje zlé.
14 Ale ja budem vždyc­ky čakať a budem pri­dávať ku všet­kej tvojej chvále chválu.
15 Moje ús­ta budú rozp­rávať tvoju spraved­livosť, každého dňa tvoje spasenie, lebo ne­znám tomu počtu.
16 Prij­dem v hr­din­skej sile Pána Hos­podina; budem pri­pomínať tvoju spraved­livosť, len teba samého.
17 Bože, učil si ma od mojej mlados­ti, a až doteraz zves­tujem tvoje divy.
18 A tak až do staroby a do šedín, ó, Bože, ma ne­opus­ti, do­kiaľ ne­oz­námim s­voj­mu pokoleniu tvoj­ho ramena a každému, k­toré prijde, tvojej hr­din­skej sily.
19 A tvoja spraved­livosť, ó, Bože, sahá až na výsosť. Ktože je rov­ný tebe, Bože, ktorý činíš také veľké veci?!
20 Ty, ktorý si nám bol dal vidieť mnohé a veľké súženia a zlé veci, zase nás oživíš a zase nás vy­vedieš z priepas­tí zeme.
21 Rozm­nožíš moju veľkosť a ob­rátiac sa po­tešíš ma.
22 A ja ťa tiež budem chváliť na har­fe, tvoju prav­du, môj Bože! Budem ti spievať žal­my pri citare, Svätý Iz­raelov!
23 Moje rty budú plesať, lebo ti budem spievať žal­my, i moja duša, ktorú si vy­kúpil.
24 I môj jazyk bude každý deň rozp­rávať o tvojej spraved­livos­ti, lebo sa budú han­biť, lebo rumenieť budú tí, ktorí hľadajú moje zlé.