Roháček › Žalmy › 64

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru. Žalm Dávidov.
2 Počuj, ó, Bože, môj hlas, keď po­kor­ne volám! Os­tríhaj môj život pred strachom ne­priateľa.
3 Skry ma pred taj­nou radou zlost­níkov, pred vzbúrou tých, ktorí páchajú ne­právosť,
4 ktorí na­os­trili svoj jazyk ako meč; na­mierili svoju strelu, hor­ké slovo,
5 aby z ú­krytov strieľali do ne­vin­ného; strelia náh­le do neho tak, čo sa nenaz­dá, a neboja sa.
6 Upevňujú sa v zlej veci; rozp­rávajú, že v­raj ukryť a nad­staviť osídla a hovoria, že veď kto ich vidí?!
7 Vy­hľadávajú nešľachet­nos­ti. Bude nám koniec, keď bude plán vy­mys­lený. A vnút­ro človeka a srd­ce je hlboké!
8 Ale strelí do nich Bôh; p­rebod­ne ich strela, tak čo sa nenaz­dajú a budú porazení.
9 A spôsobia to, že ich jazyk do­pad­ne na nich na samých tak, že zdesení budú krútiť hlavou všet­ci, ktorí budú hľadieť na nich.
10 A budú sa báť všet­ci ľudia a budú zves­tovať skutok Boží a porozumejúc jeho dielu zmúd­rejú.
11 Spraved­livý sa bude radovať v Hos­podinovi a utečie sa k ne­mu, a chváliť sa ním budú všet­ci, ktorí sú priameho srd­ca.