Roháček › Matúš › 21

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema.1 A keď sa pri­blížili k Jeruzalemu a prišli do Bet­fágy, k Olivovému vr­chu, vtedy po­slal Ježiš dvoch učeníkov 2 a po­vedal im: Iďte do mes­tečka, ktoré je tu pred vami, a hneď naj­dete os­licu, pri­viazanú, a os­liat­ko s ňou; od­viažte ich a pri­veďte ku mne. 3 A keby vám nie­kto niečo po­vedal, po­viete, že ich Pán po­trebuje, ale že ich hneď pošle. 4 A to všet­ko sa stalo, aby sa na­pl­nilo to, čo bolo po­vedané skr­ze proroka, ktorý po­vedal: 5 Po­vedz­te dcére Si­ona: Hľa, tvoj Kráľ ti ide, tichý, jaz­diac na os­lici a na osľati pod­robenej jar­mu. 6 A učeníci od­išli a urobili, jako im roz­kázal Ježiš, 7 a priviedli os­licu aj osľa, položili na ne svoje rúcha a na tie ho vysadili. 8 A väčšina zá­stupu pre­stierali svoje rúcha na ces­tu, a zase iní sekali letoras­ty so stromov a stlali na ces­tu, 9 a zá­stupy, ktoré išly pred ním, a ktoré išly za ním, kričaly a hovorily: Hosan­na v Synovi Dávidovom! Požeh­naný, ktorý pri­chádza v mene Pánovom! Hosan­na na výsos­tiach! 10 A keď vošiel do Jeruzalema, vzbúrilo sa celé mes­to, a všet­ko hovorilo: Kto je toto? 11 A zá­stupy vravely: Toto je Ježiš, ten prorok z Galilej­ského Nazareta. Pán čistí chrám. Chvála z úst nemluvniat.12 A Ježiš vošiel do chrámu Božieho a vy­hnal všet­kých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomen­com pop­rev­racal i stolice tých, ktorí predávali holubov, 13 a po­vedal im: Je na­písané: Môj dom sa bude volať domom mod­lit­by, ale vy ste ho urobili pelešou lot­rov. 14 A pri­stúpili k nemu slepí a chromí v chráme, a uzdravil ich. 15 Ale keď videli naj­vyšší kňazi a zákon­níci tie pre­podiv­né veci, ktoré činil, a deti, že kričia v chráme a hovoria: Hosan­na v Synovi Dávidovom! hnevali sa 16 a po­vedali mu: Čuješ, čo títo hovoria? A Ježiš im po­vedal: Áno. Či ste ni­kdy nečítali, že z úst ne­mluv­niat a tých, ktorí požívajú pr­sia, pri­pravil si si chválu? 17 A zanechajúc ich vy­šiel z mes­ta do Betánie a tam prenocoval. Pán zlorečí fíku.18 Keď po­tom za včas­rána zase išiel do mes­ta, zlačnel. 19 A vidiac jeden fík pri ces­te išiel k ne­mu, ale nenašiel na ňom ničoho, iba lís­tie a po­vedal mu: Nech sa ni­kdy viac ne­urodí z teba ovocia až na veky! A fík na­skut­ku vy­schnul. 20 A keď to videli učeníci, divili sa a hovorili: Jako na­skut­ku vy­schnul fík! 21 A Ježiš od­povedal a riekol im: Ameň vám hovorím, že keby ste mali vieru a ne­pochybovali by ste, nie len to s tým fíkom vy­konáte, ale aj keby ste po­vedali tomuto vr­chu: Zdvih­ni sa a hoď sa do mora! stane sa, 22 a všet­ko, za čokoľvek by ste veriac prosili na mod­lit­be, do­stanete. Pán protiotázkou zavráti farizeov.23 A keď prišiel do chrámu a učil, pri­stúpili k nemu naj­vyšší kňazi a starší ľudu a po­vedali: Jakou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc? 24 A Ježiš od­povedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jed­nu vec; keď mi ju po­viete, potom vám i ja po­viem, akou mocou činím tieto veci. 25 Krst Jánov od­kiaľže bol, z neba a či z ľudí? A oni roz­mýšľali sami u seba hovoriac: Keď po­vieme: Z neba, po­vie nám: Prečo ste mu tedy ne­uverili? 26 A keď po­vieme: Z ľudí, bojíme sa zá­stupu, lebo všet­ci majú Jána jako proroka. 27 A od­povedali Ježišovi a riek­li: Ne­vieme. V­tedy im aj on po­vedal: Ani ja vám ne­poviem, akou mocou činím tieto veci. 28 No, čo sa vám zdá? Nejaký človek mal dvoch synov. A pri­stúpil k pr­vému a po­vedal: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici! 29 A on od­povedal a riekol: Nech­cem. Ale ne­skoršie ľutoval a išiel. 30 A pri­stúpiac k druhému po­vedal mu to is­té. A ten od­povedal a riekol: Idem, pane; ale ne­išiel. 31 Ktorýže z tých dvoch učinil vôľu ot­covu? Po­vedali mu: Ten pr­vý. A Ježiš im po­vedal: Ameň vám hovorím, že pub­likáni a smil­nice vás pred­chádzajú do kráľov­stva Božieho. 32 Lebo prišiel k vám Ján ces­tou spraved­livos­ti, a ne­uverili ste mu, ale pub­likáni a smil­nice mu uverili. A vy ste to videli, ale ani neskoršie ste toho neľutovali, aby ste mu boli uverili. Podobenstvo o prenajatej vinici.33 Počuj­te iné podoben­stvo: Bol človek-hos­podár, ktorý vy­sadil vinicu, ohradil ju plotom, vy­kopal v nej preš, vy­stavil vežu, dal ju do prenáj­mu vinárom a od­ces­toval. 34 A keď sa pri­blížil čas ovocia, po­slal svojich sluhov k vinárom vziať jeho ovocie. 35 Ale vinári schopili jeho sluhov a ktorého na­bili, ktorého za­bili a ktorého kameňovali. 36 Opät po­slal iných sluhov, viacerých ako tých pr­vých, a urobili im to is­té. 37 Na­po­sledy k nim po­slal svojeho syna po­vediac: Budú sa han­biť a os­týchať môjho syna. 38 Ale vinári, keď videli syna, po­vedali medzi sebou: Toto je dedič; poďte, za­bime ho, a pod­ržme si sami jeho dedičs­tvo. 39 A schopiac ho vy­hodili z vinice a za­bili. 40 Tedy keď prij­de pán vinice, čo urobí tým vinárom? 41 Po­vedali mu: Zlost­níkov, zle ich za­hubí a vinicu dá do prenáj­mu iným vinárom, ktorí mu budú od­dávať ovocie svojimi časy. 42 Ježiš im po­vedal: Či ste ni­kdy nečítali v pís­mach: Kameň, ktorý za­vr­h­li stavitelia, práve ten sa stal uhol­nou hlavou. Od Pána sa to stalo a je to divé v našich očiach? 43 Pre­to vám hovorím, že bude odňaté od vás kráľov­stvo Božie a bude dané národu, ktorý bude donášať jeho ovocie. 44 A ten, kto pad­ne na ten kameň, roz­razí sa, a na koho by pad­nul, toho ro­zdr­tí. 45 A keď počuli naj­vyšší kňazi a farize­ovia tie jeho podoben­stvá, po­znali, že hovoril o nich, 46 a hľadali ho jať, ale sa báli zá­stupov, lebo ho mali za proroka.