RoháčekMatúš18

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

Pán učí pokore a vystríha pred pohoršením.1 V tú is­tú hodinu pri­stúpili učeníci k Ježišovi a po­vedali: Kto je tedy väčší v nebes­kom kráľov­stve? 2 A Ježiš pri­volajúc si dieťa po­stavil ho do pro­stred­ku medzi nich 3 a po­vedal: Ameň vám hovorím, keď sa ne­ob­rátite a nebudete jako deti, ne­voj­dete ni­kdy do nebes­kého kráľov­stva. 4 Ktokoľvek sa tedy poníži jako toto dieťa, to je ten väčší v nebes­kom kráľov­stve. 5 A ktokoľvek by prijal jed­no takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma, 6 a ktokoľvek by po­horšil jed­ného z tých­to maličkých, veriacich vo mňa, tomu by bolo užitočnejšie, aby bol za­vesený os­lí žer­nov na jeho šiju, a aby bol ponorený do hl­biny mora. 7 Beda svetu pre po­horšenia. Lebo po­horšenia musia prij­sť, ale beda človekovi, skr­ze ktorého pri­chádza po­horšenie. Radšej utratiť ruku než hrešiť. Neopovrhovať maličkými.8 A jest­li ťa po­horšuje tvoja ruka alebo tvoja noha, od­tni ju a za­hoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života chromý alebo okyp­tený, než aby si mal dve ruky a dve nohy a bol uvr­hnutý do večného ohňa. 9 A jest­li ťa po­horšuje tvoje oko, vy­lúp ho a za­hoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života jed­no­oký, než aby si mal dve oči a bol uvr­hnutý do oh­nivého pek­la. 10 Hľaďte, aby ste ne­opo­vr­h­li ni­ktorým z tých­to maličkých! Lebo vám hovorím, že ich an­jelia v nebesiach ustavične hľadia na tvár môj­ho Ot­ca, ktorý je v nebesiach. 11 Lebo Syn človeka prišiel, aby spasil to, čo bolo za­hynulo. Zablúdilá ovca.12 Čo sa vám zdá, keby mal nie­ktorý človek sto oviec, a keby jed­na z nich za­blúdila, či nezanechá tých deväťdesiat­deväť na vr­choch a nej­de a nehľadá tej za­blúdilej? 13 A keď sa stane, že ju naj­de, ameň vám hovorím, že sa jej viacej raduje ako tým deväťdesiatim deviatim ne­pob­lúdilým. 14 Z­rov­na tak, nie je vôľa vašeho Ot­ca, ktorý je v nebesiach, aby za­hynulo čo len jedno z tých­to maličkých. Keby zhrešil brat...15 A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, idi po­tres­ci ho medzi sebou a ním samým. Keď ťa počúv­ne, zís­kal si svoj­ho brata. 16 A keby ne­počúv­nul, poj­mi so sebou ešte jed­ného alebo dvoch, aby na ús­tach dvoch sved­kov alebo troch bolo po­stavené každé slovo. 17 A keby ich ne­počúv­nul, po­vedz to cirkvi; a keby ne­počúv­nul ani cir­kvi, nech ti je ako po­han a pub­likán. 18 Ameň vám hovorím: Všet­ko, čo by ste sviazali na zemi, bude sviazané aj na nebi; a všet­ko, čo by ste roz­viazali na zemi, bude roz­viazané aj na nebi. 19 A zase vám hovorím, že keď sa dvaja z vás shod­nú na zemi o jakej­koľvek veci, za ktorú by prosili, stane sa im od môj­ho Ot­ca, ktorý je v nebesiach. 20 Lebo kde sú dvaja alebo traja shromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede. Pán velí odpúšťať. Kráľ, ktorý sa ráta so svojimi sluhami.21 Vtedy pri­stúpil k nemu Peter a po­vedal: Pane, koľko ráz zhreší proti mne môj brat, a od­pus­tím mu? Či do sedem ráz? 22 Ježiš mu rečie: Nehovorím ti, že do sedem ráz, ale až do sedem­desiat­sedem ráz. 23 Pre­to je podob­né nebes­ké kráľov­stvo človeku kráľovi, ktorý sa chcel porátať so svojimi sluhami. 24 A keď začal rátať, pri­vedený mu bol jeden dlžník, k­torý mu bol dlžen desať tisíc hrivien. 25 Ale, že ne­mal ako zaplatiť, roz­kázal ho jeho pán predať i jeho ženu i deti i všet­ko, čo mal, a za­platiť. 26 Tedy pad­nul p­red ním sluha, klaňal sa mu a hovoril: Pane, po­zhovej mi, a všet­ko ti za­platím. 27 A pán toho sluhu, milo­sr­den­stvom hnutý, pre­pus­til ho a dlžobu mu od­pus­til. 28 Ale ten is­tý sluha vy­j­dúc našiel jed­ného zo svojich spolu­sluhov, ktorý mu bol dlžen sto denárov, a po­chytil ho a hr­dúsil hovoriac: Za­plať mi, čo si dlžen! 29 Tedy pad­nul jeho spolu­sluha k jeho nohám, prosil ho a hovoril: Po­zhovej mi a všet­ko ti za­platím. 30 Ale on nech­cel, lež od­išiel a hodil ho do žalára, do­kiaľ by neza­platil toho, čo bol dlžen. 31 A keď videli jeho spolu­sluhovia, čo sa stalo, za­rmútili sa veľmi a prišli a poroz­právali svoj­mu pánovi všet­ko, čo sa stalo. 32 Vtedy si ho za­volal jeho pán a po­vedal mu: Zlý sluha, všetok ten dlh som ti od­pus­til, pre­tože si ma prosil; 33 či si sa teda i ty ne­mal zmilovať nad svojím spolu­sluhom, ako som sa i ja zmiloval nad tebou? 34 A jeho pán, roz­hnevaný, vy­dal ho mučiteľom, do­kiaľ by neza­platil všet­kého, čo mu bol dlžen. 35 Tak i môj nebes­ký Otec učiní vám, keď ne­od­pus­títe jeden každý svoj­mu bratovi zo srd­ca ich pre­vinení.

RoháčekMatúš18