Roháček › Jeremiáš › 5

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Všeobecná porušenosť judského ľudu.1 Zbehaj­te ulice Jeruzalema a nože vidz­te a zveďte a hľadaj­te po jeho námes­tiach, či naj­dete muža, či je voľak­to taký, kto by činil súd, kto by hľadal prav­du, a od­pus­tím mu, Jeruzalemu. 2 A keď aj hovoria: Ako že žije Hos­podin, i tak pri­sahajú falošne. 3 Ó, Hospodine, či nehľadia tvoje oči na prav­du? Biješ ich, ale neželia; ničíš ich, nech­cú prijať kázeň. Za­tvr­dili svoju tvár, takže je tvrdšia ako skala, nech­cú sa na­vrátiť. 4 A ja som bol po­vedal: Sú to len p­ros­tí ľudia chudobní, do­púšťajú sa bláz­nov­stva, lebo ne­znajú ces­ty Hos­podinovej, súdu svoj­ho Boha. 5 Poj­dem ja k veľkým a bude hovoriť s tými, lebo tí znajú ces­tu Hos­podinovu, súd svoj­ho Boha. Ale oni všet­ci dovedna polámali jar­mo, po­tr­hali po­v­razy. 6 Pre­to ich po­bije lev z lesa, vlk zo stepí ich po­hubí, par­dus bude čihať na ich mes­tá; každý, kto vy­j­de od­tiaľ, bude roz­tr­haný, lebo premnohé sú ich pre­stúpenia, moc­né sú ich od­vrátenia. 7 Kde je to, pre čo by som ti od­pus­til? Tvoji synovia ma opus­tili a pri­sahajú na to, čo nie je Bohom. Keď som ich na­sýtil, cudzoložia, a valia sa zá­stupom do domu smil­nice. 8 Sú jako dobre chované kone skoro za rána; každý rehoce na ženu svoj­ho blížneho. Nepriateľ prijde i na falošných prorokov, na celú zem.9 Či azda pre také veci nemám navštíviť? hovorí Hos­podin. Alebo či na takom národe, jako je tento, ne­má sa po­mstiť moja duša? 10 Vy­j­dite hore na jeho múry a kaz­te, ale ne­učiňte ú­pl­ného konca! Od­stráňte jeho výhon­ky, lebo nie sú Hos­podinove, 11 pre­tože sa do­púšťajú veľkej ne­ver­nos­ti proti mne dom Iz­raelov i dom Júdov, hovorí Hos­podin; 12 za­pierajú Hos­podina a hovoria: Nie On! A: Ne­prij­de na nás zlé. Alebo: Neuvidíme meča ani nepocítime hladu. 13 Ale tí proroci budú vet­rom, a toho, kto hovorí, Duch Boží, neni v nich. Tak sa im učiní. 14 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Zá­stupov: pre­tože hovoríte to slovo, hľa, dávam svoje slová v tvojich ús­tach za oheň, a ten­to ľud nech je drevom, a strávi ich. 15 Hľa, do­vediem na vás národ z ďaleka, dome Iz­raelov, hovorí Hos­podin. Je to moc­ný národ, je to národ od veku, národ, ktorého jazyka ne­znáš ani nebudeš roz­umieť, čo hovorí. 16 Jeho túl je ako ot­vorený hrob. Všet­ci sú hr­dinovia. 17 A pojie tvoju žeň a tvoj chlieb, čo by mali pojesť tvoji synovia a tvoje dcéry; pojie tvoje drob­né stádo i tvoj hovädzí dobytok, pojie tvoj vinič i tvoj fík, spus­toší tvoje ohradené mes­tá, na ktoré sa ty spoliehaš, mečom. 18 Ale ani v tých dňoch, hovorí Hos­podin, ne­učiním s vami kon­ca. 19 A bude, keď po­viete: Za čo nám učiní Hos­podin, náš Bôh, všet­ko toto? že im po­vieš: Jako ste mňa opus­tili a slúžili ste cudzím bohom vo svojej zemi, tak budete slúžiť cudzin­com v zemi, ktorá nie je vaša. A Pán vše len prehovára ľud spurného srdca.20 Oznám­te to v dome Jakobovom a rozh­lás­te to v Jud­sku a po­vedz­te: 21 Nože počuj­te toto, bláz­nivý ľude, ktorý nemá srdca, aby roz­umel! Majú oči, ale ne­vidia; majú uši, ale nečujú. 22 Či azda mňa sa nebudete báť? hovorí Hos­podin. Či pred mojou tvárou sa nebudete triasť? Ktorý som položil moru piesok za hranicu večným ustanovením, a ne­prek­ročí ho! Síce sa dmú, ale ne­zvládzu a hučia jeho vl­ny, ale ho ne­prek­ročia. 23 Ale ten­to ľud má od­pad­líc­ke srd­ce spur­né, od­stúpili a od­išli. 24 A ne­povedali vo svojom srd­ci: Nože sa boj­me Hos­podina, svoj­ho Boha, ktorý dáva dážď, podzim­ný i jar­ný, vo svojom čase, za­chováva nám ustanovené týžd­ne žat­vy. 25 Vaše ne­právos­ti to od­vrátily, a vaše hriechy za­držujú to dob­ré od vás. 26 Lebo sa na­chádzajú v mojom ľude bez­božníci. Každý striehne, jako keď sa učupujú vtáčnici, nad­stavujú osíd­la, lapajú ľudí. 27 Jako kliet­ka, pl­ná vtákov, tak sú ich domy pl­né ľs­ti; pre­to vzrást­li a zbohat­li. 28 Stučneli, lesk­nú sa; zašli až priďaleko v nešľachet­nos­ti. Pravoty neriešia, pravoty siroty, a dob­re sa im vodí, ani ne­súdia súdu chudob­ných. 29 Či azda pre­to ne­mám navštíviť? hovorí Hos­podin. Či na takom národe, jako je tento, ne­má sa po­mstiť moja duša? 30 Strašná vec a ohav­ná sa deje v zemi. 31 Proroci prorokujú falošne, a kňazi panujú po­mocou nich. A môj ľud to tak miluje! Ale čo urobíte na koniec toho? !-