Roháček2. Mojžišova23

2. Mojžišova

Exodus

Zlá povesť. Rôzne spory. Dar. Pohostín.1 Ne­prij­meš falošnej zves­ti! Ne­položíš svojej ruky k spoločnej veci s bez­božným, aby si bol sved­kom ukrut­nos­ti. 2 Nebudeš na­sledovať mnohých, p­retože ich je mnoho, robiť zlé, ani nebudeš vy­povedať pri súde tak, aby si sa na­klonil za väčšinou zo­hnúť pravdu. 3 Ani nebudeš opekňovať chudob­ného v jeho pravote. 4 Keby si nadišiel na vola svoj­ho ne­priateľa alebo na jeho os­la, ktorý za­blúdil, v­rátiš ho a dovedieš mu ho zpät. 5 Keby si videl osla toho, kto ťa nenávidí, že leží pod svojím bremenom, či by si sa zdržal, aby si mu ne­pomohol? Is­tot­ne mu po­môžeš s ním. 6 Nezoh­neš súdu svoj­ho chudob­ného v jeho pravote! 7 Vzdiališ sa od lživého slova a ne­vin­ného a spraved­livého nezabiješ, lebo ne­o­spravedl­ním bez­božného. 8 Ne­vez­meš ú­plat­ného daru, lebo ú­plat­ný dar oslepuje tých, ktorí majú ot­vorené oči a pre­vracia slová spraved­livých. 9 Po­hos­tína nebudeš utláčať, lebo veď sami viete, jaký je život po­hos­tína; lebo ste boli po­hos­tín­mi v Egypt­skej zemi. Šesť rokov siať, šesť dní pracovať. Meno cudzieho boha.10 Šesť rokov budeš po­sievať svoju zem a budeš spratávať jej úrodu. 11 Ale sied­meho roku ju necháš ležať úhorom, a necháš ju na pokoji, aby jed­li chudob­ní tvoj­ho ľudu, a to, čo po­zos­tane po nich, požerie poľná zver. Tak učiníš svojej vinici i svojej oliv­nici. 12 Šesť dní budeš robiť svoje práce, ale sied­meho dňa pre­staneš, aby si od­počinul tvoj vôl a tvoj osol, aby si od­dýchol syn tvojej diev­ky aj po­hos­tín. 13 Vo všet­kých veciach, ktoré som vám po­vedal, budete sa mať na po­zore a mena iných bohov nebudete spomínať; nech sa ne­počuje z tvojich úst. Tri výročité slávnosti.14 Trik­rát mi budeš sláviť s­láv­nosť v roku. 15 Os­tríhať budeš sláv­nosť nek­vasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nek­vasené chleby tak, ako som ti pri­kázal, na určený čas v mesiaci abíbe, lebo v tom mesiaci si vy­šiel z Egyp­ta. A ne­ukážete sa pred mojou tvárou s prázd­nymi rukami. 16 Potom slávnosť žat­vy, pr­votín svojej práce, toho, čo si po­sial na poli, a konečne slávnosť spratávania p­lodov na kon­ci roka, keď spraceš svoju prácu s poľa. 17 Tri razy v roku sa ukáže každý tvoj mužs­kého po­hlavia pred tvárou Pána Hos­podina. 18 Nebudeš obetovať krvi mojej bit­nej obeti pri kvase, ani nezos­tane tuk mojej sláv­nos­ti cez noc až do rána. 19 Pr­votinu pr­vých úrod svojej zeme donesieš do domu Hos­podina, svoj­ho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi. Anjel Hospodinov. Rôzne zasľúbenia verným.20 Hľa, ja pošlem an­jela pred tebou, aby ťa os­tríhal na ces­te a aby ťa do­viedol na mies­to, ktoré som pri­pravil. 21 Maj na seba po­zor pred ním a po­slúchaj jeho hlas. Ne­popudzuj ho k hnevu, lebo by ne­od­pus­til vášho pre­stúpenia, pre­tože moje meno je v ňom. 22 Lebo ak budeš na­ozaj po­slúchať jeho hlas, a budeš činiť všet­ko, čo budem hovoriť, vtedy budem ne­priateľom tvojich ne­priateľov a budem sužovať tých, ktorí ťa sužujú. 23 Lebo môj an­jel poj­de pred tebou a do­vedie ťa do zeme Amoreja, Heteja, Ferezeja, Kananeja, Heveja a Jebuzeja, a vy­hladím ho. 24 Nebudeš sa klaňať ich bohom ani im nebudeš slúžiť ani nebudeš robiť vecí, jaké oni robia; ale ich roz­boríš do zá­kladu a ich pos­viat­ne stĺpy polámeš na kusy. 25 Ale budete slúžiť Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, a požeh­ná tvoj­mu chlebu a tvojej vode, a od­stránim ne­moc z tvoj­ho stredu. 26 Nebude takej, ktorá by po­tratila, ani ne­plod­nej v tvojej zemi. Vy­pl­ním počet tvojich dňov. 27 Pus­tím svoj strach pred tebou a predesím každý ľud, proti ktorému prij­deš, a spôsobím to, že všet­ci tvoji ne­priatelia budú utekať pred tebou. 28 A pošlem sršňov pred tebou, aby vy­hnali Heveja, Kananeja, Heteja zp­red tvojej tvári. 29 Ne­vyženiem ho od tvojej tvári v jed­nom roku, aby sa ne­ob­rátila zem na púšť, a nerozm­nožila sa proti tebe poľná zver. 30 Po kuse ho budem vy­háňať od tvojej tvári, až sa rozp­lodíš a zauj­meš zem dedične. 31 A položím tvoju hranicu od Čer­veného mora až po Filištín­ske more a od púšte až po rieku, lebo dám obyvateľov zeme do vašej ruky, a vy­ženieš ich od svojej tvári. 32 Ne­učiníš s nimi sm­luvy ani s ich boh­mi. 33 Nebudú bývať v tvojej zemi, aby ne­spôsobili toho, že by si mi hrešil, keď by si slúžil ich bohom, lebo by ti to bolo osíd­lom.