Roháček2. Mojžišova3

2. Mojžišova

Exodus

Horiaci ker. Hospodin volá Mojžiša. Jeho výhovorky.1 A Mojžiš pásol stádo Jet­ra, svojeho svok­ra, kňaza-k­niežaťa Madianska. A za­hnal poz­voľna stádo za púšť a prišiel k vr­chu Božiemu, k Horebu. 2 A ukázal sa mu an­jel Hos­podinov v plameni ohňa z pro­stred­ku kra. A videl, že hľa, ker horí ohňom, a ker nie je zt­rávený od ohňa. 3 A Mojžiš po­vedal: Nože nech idem ta a vidím toto veľké videnie, prečo nez­horí ker. 4 A Hos­podin videl, že od­bočil, aby videl, a Bôh za­volal na neho z pro­stred­ku kra a riekol: Mojžišu, Mojžišu! A on odpovedal: Tu som. 5 A riekol: Ne­prib­ližuj sa sem! Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo mies­to, na ktorom stojíš, je svätá zem. 6 A riekol: Ja som Bôh tvoj­ho ot­ca, Bôh Ab­rahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš za­kryl svoju tvár, lebo sa bál, aby nehľadel na Boha. 7 A Hos­podin riekol: Is­tot­ne som videl trápenie svoj­ho ľudu, ktorý je v Egyp­te, a počul som ich krik pre tých, ktorí ho honia, lebo znám jeho boles­ti 8 a sos­túpil som, aby som ho vy­tr­hol z ruky Egypťanov a aby som ho vy­viedol z tej zeme hore do zeme, dob­rej a prie­stran­nej, do zeme, oplývajúcej mliekom a medom, na mies­to Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja. 9 A teraz hľa, krik synov Iz­raelových prišiel ku mne a videl som aj útisk, ktorým ich utis­kujú Egypťania. 10 Tak teraz poď a pošlem ťa k fara­onovi, a vy­veď môj ľud, synov Iz­raelových, z Egyp­ta. 11 Ale Mojžiš po­vedal Bohu: Kto som ja, aby som išiel k fara­onovi a aby som vy­viedol synov Iz­raelových z Egyp­ta?! 12 A riekol: Však budem s tebou. A toto ti bude znamením, že som ťa ja po­slal: keď vy­vedieš ľud z Egyp­ta, budete slúžiť Bohu na tom­to vr­chu. 13 A Mojžiš po­vedal Bohu: Hľa, ja prij­dem k synom Iz­raelovým a po­viem im: Bôh vašich ot­cov ma po­slal k vám. A keď mi po­vedia: Aké je jeho meno? Čo im po­viem? 14 A Bôh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Tak­to po­vieš synom Iz­raelovým: SOM ma po­slal k vám. 15 A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Tak­to po­vieš synom Iz­raelovým: Hos­podin, Bôh vašich ot­cov, Bôh Ab­rahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma po­slal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiat­ka z po­kolenia na po­kolenie. 16 Iď a shromaždíš starších Iz­raelových a po­vieš im: Hos­podin, Bôh vašich ot­cov, sa mi ukázal, Bôh Ab­rahámov, Izákov a Jakobov, a riekol: Is­tot­ne vás navštívim i to, čo sa vám vy­konalo v Egyp­te. 17 A riekol som: Vy­vediem vás z egypt­ského trápenia hore do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom. 18 A po­slúch­nu na tvoj hlas. A voj­deš ty i starší Iz­raelovi k egypt­skému kráľovi a po­viete mu: Hos­podin, Bôh Heb­rejov, sa stretol s na­mi, a tak teraz nech ideme, prosíme, ces­ty troch dní na púšť, aby sme obetovali Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. 19 No, ja viem, že egypt­ský kráľ vám nedá, aby ste išli, ale keď nie, is­tot­ne potom, p­rinútený silnou rukou. 20 A p­reto vystriem svoju ruku a budem biť Egypt všelijakými svojimi divy, ktoré učiním pro­stred neho. A po­tom vás pre­pus­tí. 21 A dám tomuto ľudu milosť v očiach Egypťanov, a bude, keď poj­dete, ne­poj­dete prázd­ni. 22 Ale žena vy­žiada od svojej súsedy aj od tej, ktorá po­hos­tíni v jej dome, striebor­né klenoty a zlaté klenoty i rúcha, a po­kladiete to na svojich synov a na svoje dcéry a olúpite Egypťanov.