Roháček › 2. Kráľov › 3

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Vojna Jehorámova s Méšom. Jozafat ide s ním.1 A Jehorám, syn Achabov, začal kraľovať nad Iz­raelom v Samárii v osem­nás­tom roku Jozafata, jud­ského kráľa, a kraľoval dvanásť rokov. 2 A robil to, čo je zlé v očiach Hos­podinových, len že nie tak ako jeho otec a jako jeho mater. Ale od­stránil mod­lár­sku sochu Bálovu, ktorú spravil jeho otec. 3 Len že sa pri­dŕžal hriechov Jeroboáma, syna Nebátov­ho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Iz­rael, ne­us­túpil od toho. 4 A Méša, moáb­sky kráľ, do­chovával m­noho dobytka a dával po­platok iz­rael­skému kráľovi sto tisíc oviec a sto tisíc baranov i s vl­nou. 5 A stalo sa, keď zo­mrel Achab, že sa sprotivil moáb­sky kráľ iz­rael­skému kráľovi. 6 Pre­to vy­šiel kráľ Jehorám toho dňa zo Samárie a spočítal celého Iz­raela. 7 A tak išiel a po­slal k Jozafatovi, jud­skému kráľovi, po­vediac: Moáb­sky kráľ sa mi sprotivil; či poj­deš so mnou proti Moábovi do boja? A riekol: Poj­dem hore. Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone. 8 A ešte riekol: Ktorou ces­tou poj­deme ta hore? A odpovedal: Ces­tou Edom­skej púšte. Elizeus ohlási hojnosť vody.9 A tak išiel iz­rael­ský kráľ i jud­ský kráľ i edom­ský kráľ. A keď obchádzali ces­tou za sedem dní, nebolo vody ani pre voj­sko ani pre hovädá, ktoré mali so sebou. 10 Vtedy po­vedal iz­rael­ský kráľ: Ach, beda! Lebo Hos­podin vy­volal tých­to troch kráľov, aby ich vy­dal do ruky Moábovej! 11 A Jozafat riekol: Či nie je tu niek­de prorok Hos­podinov, aby sme sa skr­ze neho opýtali Hos­podina? Na to od­povedal ktorýsi zo služob­níkov iz­rael­ského kráľa a riekol: Je tu Elize­us, syn Šafatov, ktorý lieval vodu na ruky Eliášove. 12 Vtedy riekol Jozafat: U toho je slovo Hos­podinovo. A tak od­išli k nemu dolu iz­rael­ský kráľ i Jozafat i edom­ský kráľ. 13 A Elize­us riekol iz­rael­skému kráľovi: Čo ja mám s tebou? Idi k prorokom svoj­ho otca a k prorokom svojej matere! Ale iz­rael­ský kráľ mu po­vedal: Nie, lebo Hos­podin vyvolal tých­to troch kráľov, aby ich vy­dal do ruky Moábovej. 14 Na to riekol Elize­us: Ako že žije Hos­podin Zá­stupov, pred ktorého tvárou stojím, že keby som nehľadel na tvár Jozafata, jud­ského kráľa, ne­podíval by som sa na teba ani by som sa na teba ne­poz­rel. 15 A tak teraz mi do­veďte har­feníka. A stalo sa, keď hral har­feník na harfu, že prišla na neho ruka Hos­podinova, 16 a riekol: Tak­to hovorí Hos­podin: Narob­te v tej­to doline plno jam! 17 Lebo tak­to hovorí Hos­podin: Ne­uvidíte vet­ra ani ne­uvidíte dažďa, ale tá dolina sa pred­sa na­pl­ní vodou, a budete piť i vy i vaše stáda i vaše hovädá. 18 No, ešte i to je málo v očiach Hos­podinových, ale vy­dá aj Moába do vašej ruky. 19 A zbijete všet­ky ohradené mes­tá i všet­ky výbor­né mes­tá a po­valíte všet­ky dob­ré stromy a po­zasýpate všet­ky pramene vôd ako že aj zkazíte všet­ky dob­ré polia zahádžuc ich kamením. 20 A stalo sa ráno, keď sa obetúva obet­ný dar, že hľa, voda pri­chádzala od ces­ty do Edomska, a zem sa na­pl­nila vodou. Moábovia porazení.21 Keď počuli všet­ci Moábovia, že vy­šli hore kráľovia bojovať proti nim, shromaždili sa krikom počnúc od všet­kých, ktorí boli súci opásať opasok, i vy­še, a po­stavili sa na hranici. 22 A keď vstali skoro ráno, a sl­n­ce vzišlo nad vodou, videli Moábovia pred sebou vodu, čer­venú jako krv, 23 a riek­li: To je krv! Kráľovia sa is­tot­ne na­vzájom porúbali mečom a po­bili druh druha. Pre­to teraz ku koris­ti, Moábe! 24 No, keď prišli k táboru Iz­raelov­mu, vstali Iz­raelovia a bili Moábov, takže utekali pred nimi, a voj­dúc do nej, do zeme, tam bili Moába, 25 a mes­tá po­borili a na každé dob­ré pole hodili každý svoj kameň, až ho za­hádzali a po­zasýpali všet­ky pramene vôd, aj po­váľali všet­ky dob­ré stromy, až iba v Kír­charéšete ponechali jeho kamene. Ale ho ob­kľúčili prakov­níci a zbili ho. 26 Keď po­tom videl moáb­sky kráľ, že mu je boj pri­moc­ný, takže neodolá, pojal so sebou sedem­sto mužov, ktorí boli súci tasiť mečom, aby sa pre­bili ku kráľovi Edoma, ale ne­moh­li. 27 Vtedy vzal moáb­sky kráľ jeho pr­vorodeného syna, ktorý mal kraľovať mies­to neho, a obetoval ho zápal­nou obeťou na múre. A po­vs­tal veľký hnev na Iz­raela, p­retože mu ne­prišiel na pomoc, a preto od­trh­li od neho a na­vrátili sa do s­vojej zeme.