Roháček › 2. Korintským › 11

2. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Horlí za Korinťanov. Hrozí nebezpečenstvo so strany hada.1 Bárs by ste ma znies­li niečo málo v mojom nerozume! 2 Lebo hor­lím za vás hor­livosťou Božou, lebo som si vás za­snúbil jed­nému mužovi, aby som vás pred­stavil a od­dal ako čistú pan­nu Kris­tovi. 3 Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chyt­rosťou, ne­porušily sa tiež nejako vaše mys­le a ne­od­vrátily od pros­toty a čis­toty oproti Kris­tovi. Obrana sv. Pavla proti falošným apoštolom.4 Lebo prav­da, ak ten, kto ide k vám, káže iného Ježiša, ktorého sme nekázali, alebo ak dostávate iného ducha, ktorého ste nedos­tali, alebo iného evan­jelium, ktoré ste ne­prijali, pek­ne znášate. 5 Lebo tak mys­lím, že som v ničom ne­stál za tými pre­veľkými apoštol­mi. 6 Lebo ak som aj pros­tý človek ne­učený v reči, ale nie v známos­ti, ale v každom ohľade a vo všet­kých veciach sme zjavení čo do vás. Nezištná služba Korinťanom.7 Alebo či som spáchal hriech, že sám seba ponižujem, aby ste vy boli po­výšení, že som vám dar­mo zves­toval evan­jelium Božie? 8 Iné sbory som olúpil vez­múc od nich žold, aby som vám slúžil. Aj keď som bol u vás a mal som nedos­tatok, ni­koho som ne­obťažil, 9 lebo môj nedos­tatok do­pl­nili bratia, keď prišli z Macedonie. A tak som sa za­choval oproti vám, že som vám nebol v ničom na ob­tiaž, a tak sa aj za­chovám. 10 Ako že je prav­da Kris­tova vo mne, hovorím, že čo sa mňa týka, tej­to mojej chvále ni­kto nezav­rie úst v krajoch Achaje. 11 Prečo? Azda pre­to, že vás ne­milujem? Bôh vie. 12 Ale čo robím, to i budem robiť, aby som odťal príčinu tým, ktorí chcú príčinu, aby v tom, čím sa chvália, boli naj­dení takí jako aj my. Satan anjelom svetla.13 Lebo takí falošní apoštolovia sú ľs­tivými robot­ník­mi, pre­tvarujúcimi sa na apoštolov Kris­tových. 14 A nie div, lebo veď sám satan sa pre­tvaruje na an­jela svet­la. 15 Nuž teda nie je to veľkou vecou, ak sa i jeho služob­níci pre­tvarujú, ako čo by boli služobníkmi spraved­livos­ti, ktorých koniec bude podľa ich skut­kov. Čím sa mohol chváliť apoštol, keď ho k tomu prinútili. Hlbiny utrpenia pre Krista.16 Zase hovorím: nech ni­kto ne­mys­lí, že som bez roz­umu! Ináče ma prij­mite hoci jako bez­rozum­ného, aby som sa i ja trochu po­chválil. 17 Čo hovorím nehovorím podľa Pána, ale jako v nerozume na tej­to stati takej chvály. 18 Keď sa mnohí chvália podľa tela, i ja sa po­chválim. 19 Lebo veď radi znášate nerozum­ných súc roz­um­ní. 20 Lebo znášate i to, ak vás nie­kto ot­ročí, ak nie­kto vy­žiera, ak nie­kto berie, ak sa nie­kto po­vyšuje, ak vás nie­kto do tvári bije. 21 V nečes­ti hovorím, ako čo by sme my boli bývali slabí. Ale v čom sa ktosi od­váži, - hovorím v nerozume - od­vážim sa i ja. 22 Že sú Heb­reji? I ja. Sú Iz­raeliti? I ja. Sú semä Ab­rahámovo? I ja. 23 Sú služob­ník­mi Kris­tovými? Ne­smysel­ne hovorím - nad to ja! V prácach hoj­nejšie, v úderoch svr­chovane, v žalároch hoj­nejšie, v smr­tiach čas­to. 24 Od Židov som do­stal päťk­rát štyrid­sať bez jed­nej; 25 tri razy ma palicovali, raz ma kameňovali; trik­rát som zažil stros­kotanie lode; deň a noc som trávil v hl­bine; 26 na ces­tách čas­to, v nebez­pečen­stvách riek, v nebez­pečen­stvách zo strany zboj­níkov, v nebez­pečen­stvách zo strany rodákov, v nebez­pečen­stvách zo strany po­hanov; v nebez­pečen­stvách v mes­te, v nebez­pečen­stvách na púšti, v nebez­pečen­stvách na mori, v nebez­pečen­stvách medzi falošnými brat­mi; 27 v práci a v námahe, v bdeniach čas­to, o hlade a smäde, v pôs­toch mnoho ráz, na zime a v na­hote 28 a krome iného, čo každoden­ne dolieha na mňa, starosť o všet­ky sbory. 29 Ktože je slabý, a ja by som nebol slabý? Kto sa uráža, a ja by som sa ne­pálil? 30 Ak už sa musím chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. 31 Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Kris­ta, ktorý je požeh­naný na veky, vie, že neluhám. 32 V Damašku vladár kráľa Aretu strážil mes­to Damaščanov, čo ma chcel lapiť; 33 ale ma spus­tili oblokom v koši cez múr, a ušiel som jeho rukám.