Roháček2. Korintským1

2. Korintským

Prívet a pozdravenie.1 Pavel, apoštol Ježiša Kris­ta, vôľou Božou a brat Timote­us cir­kvi Božej, ktorá je v Korin­te, so všet­kými svätými, ktorí sú v celej Achaji: 2 milosť vám a po­koj od Boha, nášho Ot­ca, a od Pána Ježiša Kris­ta. Bôh potešil svojich sluhov a ochránil v svrchovanom súžení.3 Požeh­naný Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Kris­ta, Otec milo­sr­dens­tiev a Bôh každého po­tešenia, 4 ktorý nás teší v každom našom súžení, aby sme aj my moh­li tešiť tých, ktorí sú v akom­koľvek súžení, potešením, ktorým sme sami tešení od Boha. 5 Lebo jako hoj­nejú utr­penia Kris­tove proti nám, tak skr­ze Kris­ta hoj­neje i naše po­tešenie. 6 A buď že sme súžení - za vaše po­tešenie a spasenie, ktoré pôsobí v ­tr­pez­livom znášaní tých is­tých utr­pení, ktoré aj my tr­píme; buď že sme tešení - za vaše po­tešenie a spasenie, a naša nádej je pev­ná za vás, 7 vediac, že jako ste účast­ník­mi utr­pení, tak i po­tešenia. 8 Lebo nech­ceme, aby ste ne­vedeli, bratia, o našom súžení, ktoré sme mali v Ázii, že sme boli nad mieru obťažení, nad s­voju silu, takže sme po­chybovali aj o svojom živote; 9 ale sami v sebe boli sme do­stali od­vetu smr­ti nato, aby sme nedúfali sami v seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕt­vych, 10 ktorý nás vy­tr­hol z takej veľkej smr­ti a vy­tr­huje, na ktorého sa nadejeme, že aj ešte vy­trh­ne, 11 keď aj vy spolu pôsobíte mod­lit­bou za nás, aby mnoho osôb ďakovalo za nás za dar milos­ti, nám daný skrze mnohých. Apoštolovia žili v prostote a čistote. Chceli, ale nemohli prijsť do Korintu. Božieho človeka áno.12 Lebo našou chválou je toto: svedoc­tvo nášho svedomia, že v svätos­ti, (pros­tote) a v čis­tote Božej, nie v teles­nej múd­ros­ti, ale v milos­ti Božej sme ob­covali na svete a zvlášte u vás, 13 lebo vám ne­píšeme iného, ale iba to, čo čítate alebo čo i dob­re znáte, a nadejem sa, že aj až do kon­ca znať budete, 14 jako ste nás aj po­znali z čias­t­ky, že sme vašou chlúbou, jako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša. 15 A v tej­to dôvere som chcel tam prv prij­sť k vám, aby ste mali druhú milosť, 16 a po­tom od vás ísť do Macedonie a z Macedonie zase prij­sť k vám, aby ste ma potom doprevadili do Jud­ska. 17 Keď som teda to chcel, či to tedy bola ľah­komyseľnosť z mojej strany? Alebo to, čo si kedy umyslím, či si to umys­lím podľa tela, aby bolo u mňa áno áno a nie nie? 18 Ale ver­ný je Bôh, že naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie. 19 Lebo Syn Boží, Ježiš Kris­tus, ktorý bol skr­ze nás medzi vami kázaný, skr­ze mňa a Sil­vána a Timotea, nebol áno a nie, ale bolo áno a v ňom. 20 Lebo všet­ky za­sľúbenia Božie, koľko ich je, v ňom áno a preto aj skr­ze neho ameň, Bohu na slávu skr­ze nás. 21 Avšak ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Kris­ta a nás po­mazal, je Bôh, 22 ktorý si nás i za­pečatil a dal záv­davok Ducha do našich sŕdc. 23 No, ja volám Boha za sved­ka na svoju dušu, že pre­to, že som vás šet­ril, ne­prišiel som viac do Korin­tu. 24 Nie že by sme panovali nad vašou vierou, ale že sme spolu­pracov­ník­mi na vašej rados­ti, lebo vierou stojíte.