Evanjelický › Matúš › 12

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Vymŕvanie klasov v sobotu1 V ten is­tý čas išiel Ježiš v sobotu po­medzi obilie a učeníci boli hlad­ní; i začali tr­hať klasy a jesť. 2 Keď to videli farizeji, po­vedali Mu: Aj­hľa, Tvoji učeníci robia, čo v sobotu nie je do­volené robiť. 3 On im však od­povedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hlad­ní? 4 Ako vošiel do domu Božieho a jedol z po­svät­ných chlebov, z ktorých nebolo do­volené jesť ani jemu, ani jeho sprievodu, jedine kňazom. 5 Alebo či ste nečítali v zákone, že kňazi v sobotu znes­väcujú v chráme sobotu, a sú bez viny? 6 Hovorím vám: Tu je niečo, čo je väčšie ako chrám. 7 Keby ste vedeli, čo znamená: Milo­sr­den­stvo chcem, a nie obeť, - ne­od­sudzovali by ste ne­vin­ných. 8 Lebo Syn človeka je pánom soboty. Uzdravenie človeka s vyschnutou rukou9 Od­tiaľ od­išiel Ježiš a prišiel do ich synagógy. 10 A hľa, bol tam človek, ktorý mal vy­sc­hnutú ruku. Aby moh­li obžalovať Ježiša, spýtali sa Ho: Či je do­volené uzdravovať v sobotu? 11 Od­povedal im: Keby nie­kto z vás mal jedinú ov­cu, a ona by mu v sobotu pad­la do jamy, či by ne­siahol za ňou a ne­vytiahol ju? 12 A o čo viac je človek ako ov­ca! Tak teda do­volené je v sobotu dob­re činiť. 13 Nato po­vedal tomu človeku: Vy­stri ruku! Vy­strel, a bola zase zdravá ako druhá. 14 Farizeji však vy­šli a radili sa o Ňom, ako Ho za­hubiť. 15 Keď sa Ježiš o tom do­zvedel, od­išiel od­tiaľ a na­sledovali Ho mnohí. Uzdravoval ich všet­kých 16 a prís­ne im pri­kázal, aby Ho nez­javovali, 17 aby sa na­pl­nilo slovo proroka Izai­áša, ktorý hovorí: 18 Aj­hľa, môj služob­ník, ktorého som si vy­volil, môj milovaný, ktorého si obľúbila moja duša; svoj­ho Ducha vložím na Neho, a On oznámi právo národom. 19 Nebude sa hádať, nebude kričať, ani ni­kto na uliciach ne­počuje Jeho hlas. 20 Nalomenú trs­tinu nedolomí a tlejúci knôt ne­uhasí, kým spravod­livos­ti nedopomôže k víťazs­tvu. 21 V Jeho meno budú dúfať národy. Uzdravenie nemého slepca22 Vtedy pri­vied­li k Nemu démonom po­sad­nutého slep­ca, ktorý bol ne­mý. Uzdravil ho, takže ne­mý hovoril a videl. 23 A všet­ky zá­stupy boli ako bez seba a hovorili: Či ten­to nie je Syn Dávidov? 24 Keď to počuli farizeji, po­vedali: Ten­to ne­vyháňa démonov, iba ak Bel­zebubom, kniežaťom démonov. 25 Ježiš po­znal ich zmýšľanie a riekol im: Každé kráľov­stvo ro­z­dvojené pust­ne a mes­to alebo dom ro­z­dvojený ne­ob­stojí. 26 Ak aj satan vy­háňa satana, je ro­z­dvojený; ako teda ob­stojí jeho kráľov­stvo? 27 Ak ja Bel­zebubom vy­háňam démonov, čím ich vy­háňajú vaši synovia? Pre­to oni budú vám sud­cami. 28 Ale ak ja Duchom Božím vy­háňam démonov, tak cel­kom iste prišlo k vám kráľov­stvo Božie. 29 Alebo ako môže nie­kto voj­sť sil­nému človeku do domu a ulúpiť mu jeho za­riadenie? Len keď najprv zviaže toho sil­ného, a po­tom vy­lúpi mu dom. 30 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto ne­z­hromažďuje so mnou, rozp­tyľuje. 31 Pre­to vravím vám: Každý hriech i rúhanie od­pus­tí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa ne­od­pus­tí. 32 A kto by po­vedal slovo proti Synovi človeka, od­pus­tí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, ne­od­pus­tí sa mu ani v tom­to veku ani v budúcom. 33 Alebo vy­pes­tuj­te dob­rý strom, i jeho ovocie bude dob­ré; alebo vy­pes­tuj­te planý strom, i jeho ovocie bude plané; lebo strom po­znať po ovocí. 34 Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dob­ré, keď sami ste zlí? Lebo z pl­nos­ti srd­ca hovoria ús­ta. 35 Dob­rý človek vy­náša dob­ré z dob­rého po­kladu a zlý vy­náša zlé zo zlého po­kladu. 36 Ale hovorím vám, že z každého prázd­neho slova, ktoré ľudia vy­slovia, budú vy­dávať počet v súd­ny deň. 37 Lebo pre svoje slová budeš ospravedl­nený a pre svoje slová budeš od­súdený. Jonášovo znamenie38 Vtedy Mu po­vedali nie­ktorí zákon­níci a farizeji: Maj­stre, chceme vidieť znamenie od Teba. 39 On im však od­povedal: Zlé a cudzoložné po­kolenie vy­hľadáva znamenie; ale nedos­tane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša. 40 Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci. 41 Mužovia niniv­skí po­vs­tanú na súde s tým­to po­kolením a od­súdia ho; lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. 42 Kráľov­ná Juhu po­vs­tane na súde s tým­to po­kolením a od­súdi ho; lebo od končín zeme prišla počuť múd­rosť Šalamúnovu, a hľa, tu je väčší ako Šalamún. 43 Keď nečis­tý duch vy­j­de z človeka, blúdi po mies­tach bez vody a hľadá od­počinok, ale nenachádza. 44 I po­vie si: Vrátim sa do svoj­ho domu, od­kiaľ som vy­šiel. A keď príde, náj­de ho prázd­ny, vy­metený a vy­zdobený. 45 Vtedy odíde, vez­me so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a voj­dúc, pre­bývajú tam. A tak sú po­sled­né veci onoho človeka horšie než pr­vé. Tak­to bude aj s tým­to zlým po­kolením. Matka a bratia Ježišovi46 Keď ešte hovoril k zá­stupom, aj­hľa, Jeho mat­ka a bratia stáli von­ku a žiadali si hovoriť s Ním. 47 I po­vedal Mu ktosi: Aj­hľa, Tvoja mat­ka a Tvoji bratia stoja von­ku a žiadajú si hovoriť s Tebou. 48 Ale On od­vetil tomu, ktorý Mu to hovoril: Kto je moja mat­ka? A kto sú moji bratia? 49 Ukázal rukou na svojich učeníkov a riekol: Aj­hľa, moja mat­ka a moji bratia. 50 Lebo každý, kto činí vôľu môj­ho Ot­ca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj ses­trou, aj mat­kou.