Evanjelický › Matúš › 21

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Vstup do Jeruzalema1 Keď sa pri­blížili k Jeruzalemu a prišli do Bet­fagé pri Olivovom vr­chu, po­slal Ježiš dvoch učeníkov 2 a po­vedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď náj­dete os­licu pri­viazanú a os­liat­ko s ňou; od­viažte a pri­veďte mi ich. 3 A ak by vám nie­kto hovoril niečo, po­vedz­te, že Pán ich po­trebuje a že ich hneď pošle späť. 4 Toto sa stalo, aby sa spl­nilo slovo prorokovo: 5 Po­vedz­te dcére si­on­skej: Aj­hľa, tvoj kráľ k tebe pri­chádza krot­ký, sediac na oslovi, a to na os­liat­ku ťažnej os­lice. 6 Učeníci šli a urobili, ako im pri­kázal Ježiš: 7 pri­vied­li os­licu a os­liat­ko a klád­li na ne svoje rúcha; i vy­sadol na ne. 8 A veľký zá­stup rozp­res­tieral rúcha na ces­tu, iní sekali ratoles­ti zo stromov a stlali na ces­tu. 9 No zá­stupy, ktoré šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana Synovi Dávidov­mu! Požeh­naný, ktorý pri­chádza v mene Pánovom! Hosana na výsos­tiach! 10 Keď vstúpil do Jeruzalema, vzrušilo sa celé mes­to a hovorili: Kto je ten­to? 11 A zá­stupy od­povedali: To je prorok Ježiš z galilej­ského Nazareta. Vyčistenie chrámu12 Po­tom Ježiš vošiel do chrámu, vy­hnal všet­kých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomen­com pop­rev­racal stoly a predavačom holubíc lavice 13 a riekol im: Na­písané je: Dom môj bude sa volať domom mod­lit­by, ale vy robíte z neho peleš lot­rov. 14 Tu pri­stúpili k Nemu v chráme slepí, chromí a uzdravoval ich. 15 A keď veľkňazi a zákon­níci videli divy, ktoré činil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosana Synovi Dávidov­mu! - na­mr­zeli sa 16 a po­vedali Mu: Či počuješ, čo títo hovoria? Ježiš im od­povedal: Áno! Či ste ni­kdy nečítali: Z úst ne­mluv­niatok a kojen­cov pri­pravil si si chválu? 17 Nato ich opus­til, od­išiel z mes­ta do Betánie a tam prenocoval. Prekliatie figovníka18 Keď sa ráno vracal do mes­ta, vy­hladol. 19 Pri ces­te videl figov­ník, išiel k ne­mu, ale nenašiel na ňom nič, len samé lís­tie; i riekol mu: Nech sa ni­kdy viac ne­urodí na tebe ovocie! A figov­ník naraz vy­schol. 20 Keď to videli učeníci, začudovali sa a po­vedali: Ako je to, že tak naraz vy­schol ten­to figov­ník? 21 Ježiš im od­povedal: Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete po­chybovať, nielen s figov­níkom urobíte toto, ale ak po­viete tomuto vr­chu: Zdvih­ni sa a zvaľ sa do mora, stane sa. 22 A do­stanete všet­ko, o čokoľvek budete prosiť v mod­lit­be s vierou. Otázka moci23 Keď prišiel do chrámu a učil, pri­stúpili k Nemu veľkňazi a starší ľudu a spýtali sa Ho: Akou mocou toto robíš? A kto Ti dal tú moc? 24 Ježiš im od­povedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam; ak mi to po­viete, po­viem vám aj ja, akou mocou to robím. 25 Od­kiaľ bol Jánov krst: z neba, a či od ľudí? A oni roz­mýšľali a hovorili si: Ak po­vieme: Z neba, od­povie nám: Prečo ste mu teda ne­uverili. 26 A po­vedať, že z ľudí, bojíme sa ľudu, pre­tože všet­ci po­kladajú Jána za proroka. 27 I od­povedali Ježišovi: Ne­vieme: On im riekol: Tak vám ani ja ne­poviem, akou mocou to robím. Podobenstvo o dvoch synoch28 Ale čo sa vám zdá o tom­to: Jeden človek mal dvoch synov. Pri­stúpil k pr­vému a po­vedal mu: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu! 29 On od­povedal: Dob­re, pane! Ale nešiel. 30 Po­tom prišiel k druhému a po­vedal mu to is­té. A ten od­povedal: Nech­ce sa mi! Ale po­tom oľutoval a išiel. 31 Ktorý z tých dvoch spl­nil vôľu ot­covu? Od­povedali Mu: Ten druhý. Po­vedal im Ježiš: Veru vám hovorím, že col­níci a ne­vies­t­ky pred­chádzajú vás do kráľov­stva Božieho. 32 Lebo Ján prišiel so spravod­livosťou, a ne­verili ste mu, ale col­níci a ne­vies­t­ky mu uverili. Vy však, hoci ste to videli, ani po­tom ste sa nekajali, aby ste mu uverili. Podobenstvo o zlých vinohradníkoch33 Čuj­te iné podoben­stvo! Bol človek-hos­podár, ktorý vy­sadil vinicu a ohradil ju, vy­kopal v nej lis, vy­stavil vežu, vinicu prenajal vinoh­rad­níkom a od­ces­toval. 34 Keď sa pri­blížil čas oberačky, po­slal k vinoh­rad­níkom svojich sluhov, aby mu pre­vzali úrodu. 35 Ale vinoh­rad­níci po­chytali sluhov, jed­ného zbili, iného za­bili a iného ukameňovali. 36 Po­slal zase iných sluhov, a to viac ako pred­tým, ale aj tým urobili podob­ne. 37 Konečne po­slal k nim svoj­ho syna mys­liac si: Budú sa os­týchať môj­ho syna. 38 Ale vinoh­rad­níci, keď uvideli syna, po­vedali si: Toto je dedič; poďte, za­bime ho a pri­vlast­níme si jeho dedičs­tvo. 39 Chytili ho teda, vy­hodili z vinice a za­bili. 40 Čo urobí pán vinice tým vinoh­rad­níkom, keď príde? 41 Po­vedali Mu: Zlých zle za­hubí a vinicu prenaj­me iným vinoh­rad­níkom, ktorí mu svojím časom budú odo­vzdávať úrodu. 42 Riekol im Ježiš: Či ste ni­kdy nečítali v Pís­mach: Kameň, ktorý za­vr­h­li stavitelia, stal sa uhol­ným kameňom; Pán to urobil a je to div­né v našich očiach! 43 Pre­to vám hovorím, že od­níme sa vám kráľov­stvo Božie a dá sa národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. 44 Kto pad­ne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten (kameň) pad­ne, rozd­lávi ho. 45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto Jeho podoben­stvá, porozumeli, že hovorí o nich. 46 A usilovali sa zlapať Ho, lenže sa báli zá­stupov, lebo (tieto) Ho po­kladali za proroka.