Evanjelický › Jeremiáš › 44

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Posledné proroctvá Jeremiášove v Egypte1 Slovo, ktoré za­znelo Jeremiášovi o všet­kých Júdej­coch, bývajúcich v Egyp­te v Mig­dóle, Tach­pan­chese, Mem­fise a v Pat­róse: 2 Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela. Videli ste všet­ku po­hromu, ktorú som uviedol na Jeruzalem i na všet­ky jud­ské mes­tá. Dnes sú, hľa, zrúcanis­kom, a niet v nich obyvateľov 3 pre ich nešľachet­nosť, ktorú páchali, keď ma hnevali tým, že šli kadiť a slúžiť iným bohom, ktorých ne­poz­nali ani oni, ani vy, ani vaši ot­covia; 4 hoci som po­sielal k vám stále svojich služob­níkov, prorokov s od­kazom: Ne­páchaj­te túto ohav­nosť, ktorú nenávidím. 5 Ale ne­pos­lúch­li, ani ne­počúvali, aby sa od­vrátili od svojej nešľachet­nos­ti a nekadili iným bohom. 6 Pre­to sa vy­liala moja prch­kosť a môj hnev vzbĺkol v jud­ských mes­tách i na uliciach Jeruzalema, takže sa stali zborenis­kom a púšťou, ako sú dnes. 7 Teraz tak­to vraví Hos­podin, Boh moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Prečo konáte také veľké zlo sami proti sebe, že musí byť u vás vy­kynožený z Júdu muž i žena, dieťa i ne­mluvňa, aby z vás ne­os­tal ani zvyšok? 8 Popudzujete ma dielom svojich rúk, kadíte iným bohom v Egyp­te, do ktorého pri­chádzate bývať ako cudzin­ci, aby ste boli vy­kynožení a aby ste sa stali kliat­bou a po­tupou medzi všet­kými národ­mi zeme. 9 Za­bud­li ste na zlé skut­ky svojich ot­cov, na zlé skut­ky jud­ských kráľov, na zlé skut­ky ich žien i na zlé skut­ky vašich žien, ktoré páchali v Jud­sku a na uliciach Jeruzalema? 10 Ne­pokorili sa ani do dnešného dňa, nebáli sa a nechodili podľa môj­ho učenia a podľa mojich ustanovení, ktoré som pred­ložil vám i vašim ot­com. 11 Pre­to tak­to vraví Hos­podin moc nos tí, Boh Iz­raela: Aj­hľa, ob­raciam svoju tvár proti vám na záhubu, aby som vy­kynožil celého Júdu. 12 A schytím zvyšok Júdu, ktorý sa po­bral odísť do Egyp­ta, aby tam býval. V Egyp­te bude s nimi ú­pl­ný koniec, pad­nú mečom a hladom. Po­hynú malí i veľkí; mečom a hladom po­mrú a budú kliat­bou a hrôzou, zlorečením a po­tupou. 13 Po­tres­tám tých, čo bývajú v Egyp­te, mečom, hladom a morom, ako som po­tres­tal Jeruzalem. 14 Vo zvyšku Júdu, ktorý od­išiel bývať do Egyp­ta, nebude ni­kto, kto sa za­chráni, alebo kto utečie. Ne­môžu sa vrátiť do Jud­ska, hoci z tej duše túžia vrátiť sa a bývať tam. Ne­vrátia sa, iba ak nie­koľko utečen­cov. Výstraha pred uctievaním kráľovnej nebies15 Vtedy tak­to od­povedali Jeremiášovi všet­ci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy kadili iným bohom, i všet­ky ženy, ktoré stáli ako veľké zhromaždenie so všet­kým ľudom, bývajúcim v Egyp­te a v Pat­róse: 16 V tom, čo si nám hovoril v mene Hos­podinovom, ťa ne­pos­lúch­neme. 17 Ale roz­hod­ne budeme pl­niť všet­ko, ako sme sľúbili, že budeme kadiť kráľov­nej nebies a obetovať jej úliat­by, ako sme robievali my, naši ot­covia, naši králi a naše kniežatá v jud­ských mes­tách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do sýtos­ti, dob­re nám bolo a po­hromu sme nezažili. 18 Od­vtedy však, čo sme pre­stali kadiť kráľov­nej nebies a obetovať jej úliat­by, tr­píme nedos­tat­kom vo všet­kom a hynieme mečom a hladom. 19 A ak my kadíme kráľov­nej nebies a obetujeme jej úliat­by, či jej robíme obet­né koláče, majúce jej podobu, a obetujeme jej úliat­by bez vedomia svojich mužov? 20 Ale Jeremiáš po­vedal všet­kému ľudu, mužom i ženám a všet­kým ľuďom, ktorí mu tak od­povedali: 21 Na­opak, Hos­podin sa roz­pomenul práve na to kadid­lo, ktoré ste obetovali po jud­ských mes­tách a na jeruzalem­ských uliciach vy, vaši ot­covia, vaši králi a kniežatá i po­spolitý ľud, a dot­klo sa Mu to srd­ca, 22 takže Hos­podin už ne­mohol ďalej znášať vaše zlé skut­ky a ohav­nos­ti, ktoré ste páchali. Pre­to sa stala vaša krajina zborenis­kom, pred­metom hrôzy a kliat­by, bez obyvateľov, ako je aj dnes. 23 Pre­tože ste kadili a hrešili proti Hos­podinovi, ne­počúvali ste Jeho hlas a nechodili ste podľa Jeho učenia, podľa Jeho ustanovení a svedec­tiev, stih­la vás táto po­hroma, ako je to dnes. 24 Ďalej po­vedal Jeremiáš všet­kému ľudu i všet­kým ženám: Počuj­te slovo Hos­podinovo, vy všet­ci z Júdu, ktorí ste v Egyp­te: 25 Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Vy i vaše ženy ste to vy­slovili vlast­nými ús­tami a svojimi rukami ste spl­nili, čo hovoríte: Roz­hod­ne budeme pl­niť svoje sľuby, ktoré sme urobili, a budeme kadiť kráľov­nej nebies a obetovať jej úliat­by. Nuž uskutočňuj­te svoje sľuby! 26 Pre­to počuj­te slovo Hos­podinovo, všet­ci z Júdu, ktorí bývate v Egyp­te: Aj­hľa, pri­sahal som na svoje veľké meno - riekol Hos­podin: V celom Egyp­te ús­ta nijakého Júdej­ca ne­vys­lovia viac moje meno hovoriac: Akože žije Hos­podin, Pán. 27 Aj­hľa, ja bdiem nad nimi na ich škodu, a nie na pros­pech, takže všet­ci Júdej­ci, ktorí sú v Egyp­te, zhynú mečom, hladom až do ú­pl­ného vy­kynoženia. 28 Ktorí unik­nú pred mečom, vrátia sa z Egyp­ta do Jud­ska v malom počte. Po­tom po­zná celý zvyšok Júdu, ktorý prišiel bývať do Egyp­ta, čie slovo sa spl­ní: moje, či ich. 29 A toto vám bude znamením - znie výrok Hos­podinov - že vás po­tres­tám na tom­to mies­te, aby ste po­znali, že sa iste uskutočnia moje slová o vás na vašu škodu. 30 Tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, ja vy­dám faraóna, egypt­ského kráľa Chof­ru, do rúk jeho ne­priateľov, ktorí mu siahajú na život, ako som vy­dal jud­ského kráľa Cid­kiju do rúk babylon­ského kráľa Nebúkad­necara, jeho ne­priateľa, ktorý mu siahal na život.