Evanjelický › Jeremiáš › 11

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Narušenie zmluvy1 Slovo, ktoré za­znelo Jeremiášovi od Hos­podina: 2 Počuj­te slová tej­to zmluvy! A ty ich po­vedz mužom Júdu a obyvateľom Jeruzalema. 3 Po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Pre­kliaty človek, ktorý ne­pos­lúcha slová tej­to zmluvy, 4 čo som dal ako príkaz vašim ot­com, keď som ich vy­viedol z Egyp­ta, zo želez­nej pece, slovami: Počúvaj­te môj hlas a rob­te všet­ko, ako vám pri­kazujem, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom, 5 aby som spl­nil prísahu, ktorú som dal vašim ot­com, že im dám krajinu oplývajúcu mliekom a medom, ako je to dnes. Na to som od­povedal: Amen, Hos­podine! 6 Riekol mi Hos­podin: Roz­hlasuj všet­ky tieto slová po jud­ských mes­tách a po uliciach Jeruzalema: Počúvaj­te slová tej­to zmluvy a plňte ich, 7 lebo som dôraz­ne na­pomínal vašich ot­cov v čase, keď som ich viedol z Egyp­ta, na­pomínajúc ich ustavične až po dnešný deň slovami: Počúvaj­te môj hlas! 8 No ne­pos­lúchali, ani ne­počúvali, ale chodili každý podľa svoj­ho za­tvrd­nutého zlého srd­ca, takže som na­pl­nil na nich všet­ky slová tej­to zmluvy, ktoré som pri­kázal pl­niť, ale ne­pl­nili ich. 9 Vtedy mi riekol Hos­podin: Medzi Júdej­cami a obyvateľmi Jeruzalema sa zis­tilo sprisahanie. 10 Na­vrátili sa k pre­vineniam svojich dáv­nych pred­kov, ktorí sa zdráhali po­slúchať moje slová, a sami chodili za inými boh­mi, aby im slúžili. Dom Iz­raela a dom Júdov zrušil moju zmluvu, ktorú som uzav­rel s ich ot­cami. 11 Pre­to tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, pri­vediem na vás po­hromu, ktorej nebudú môcť unik­núť. Keď budú volať ku mne, nebudem ich počúvať. 12 A keď jud­ské mes­tá a obyvatelia Jeruzalema pôj­du a budú volať o po­moc bohov, ktorým kadievali, tí im vôbec ne­pomôžu v čase ich po­hromy. 13 Veď koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Júda, a koľko je ulíc v Jeruzaleme, toľko ol­tárov ste na­stavali božs­tvu han­by, ol­tárov na kadenie Baalovi. 14 Ty sa však ne­mod­li za ten­to ľud a ne­vysielaj zaň pros­bu ani mod­lit­bu, lebo ja ich ne­vypočujem, keď budú vo svojom nešťas­tí volať ku mne o po­moc. Obete nepomáhajú15 Čo chce môj miláčik v mojom dome? Uskutočňovať nekalé úmys­ly? Či sľuby a po­svät­né mäso od­stránia od teba po­hromu? Budeš po­tom plesať? 16 Zelenou olivou s krás­nym, úhľad­ným ovocím po­menoval ťa Hos­podin, ale v hučaní veľkej búr­ky za­páli na nej oheň, a tak poškodia jej vet­vy. 17 A Hos­podin moc­nos­tí, ktorý ťa za­sadil, vy­riekol zlé proti tebe pre zlo domu Iz­raela a domu Júdov­ho, čo popáchali, aby ma popudzovali kadením Baalovi. Úklady rodákov proti Jeremiášovi18 Hos­podin mi dal po­znať, nuž do­zvedel som sa; vtedy Ty si mi zjavil ich výčiny. 19 Bol som však ako krot­ký baránok, vedený na za­bitie, ani som nez­badal, že snujú proti mne ú­klady: Znivočme strom v jeho miaz­ge a vy­tnime ho zo zeme živých, nech sa už ani jeho meno ne­spomína. 20 Ale, Hos­podine moc­nos­tí, ktorý spravod­livo súdiš a skúmaš ľad­viny i srd­ce, kiež uzriem Tvoju po­mstu na nich, lebo Tebe som prenechal svoj spor. 21 Pre­to tak vraví Hos­podin o mužoch z Anatótu, ktorí ti siahajú na život a vravia: Ne­prorokuj v mene Hos­podinovom, ak nech­ceš zo­mrieť našou rukou. 22 Pre­to tak vraví Hos­podin moc­nos­tí: Aj­hľa, ja ich po­tres­tám: Ich mláden­ci pad­nú mečom, ich synovia a dcéry po­mrú hladom; 23 ani len zvyšok nezos­tane z nich, keď pri­vediem po­hromu na mužov z Anatótu v ten rok, keď ich navštívim.