Evanjelický › Jakubov › 2

Jakubov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Proti uprednostňovaniu osôb1 Bratia moji, ne­up­red­nos­tňuje ni­koho, keďže veríte v nášho os­láveného Pána Ježiša Kris­ta. 2 Veď ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prs­teňmi, v nád­her­nom rúchu, a vošiel by aj chudob­ný v chatr­nom rúchu, 3 a vy by ste s úľubou po­hliad­li na toho, čo má nád­her­né rúcho, a po­vedali by ste: Ty sa po­saď pek­ne sem! ale tomu chudob­nému by ste po­vedali: Ty stoj tam, alebo sad­ni si mi ku nohám! 4 či ste nerobili roz­diel medzi sebou a ne­súdili podľa zlého uvažovania? 5 Počuj­te, bratia moji milovaní: či Boh tých, čo sú v očiach sveta chudob­ní, ne­vyvolil, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľov­stva za­sľúbeného tým, čo Ho milujú? 6 Ale vy ste znevážili chudob­ného. Či nie bohatí vás utláčajú a vláčia po súdoch? 7 Či sa nie oni rúhajú sláv­nemu menu, ktoré bolo vy­slovené nad vami? 8 Is­te, ak pl­níte kráľov­ský zákon podľa Pís­ma: Milovať budeš blížneho ako seba samého! dob­re činíte. 9 Ale ak upred­nos­tňujete osoby, páchate hriech a zákon vás usvedčuje ako prie­stup­níkov. 10 Lebo keby nie­kto celý zákon za­choval, ale pre­vinil by sa v jed­nom (pri­kázaní), pre­vinil sa proti všet­kým. 11 Veď Ten, ktorý po­vedal: Ne­scudzoložíš! po­vedal aj: Nezabiješ! A keď aj ne­scudzoložíš, ale za­bíjaš, pre­stúpil si zákon. 12 Aj hovor­te aj konaj­te ako ľudia, ktorí majú byť súdení podľa zákona slobody. 13 Lebo ne­milo­sr­d­ný bude súd nad tým, kto ne­pre­ukazoval milo­sr­den­stvo; milo­sr­den­stvo ne­má strach pred súdom. Viera a skutky14 Čo je plat­né, bratia moji, keď nie­kto po­vie, že má vieru, ale ne­má skut­ky? Či ho (takáto) viera môže spasiť? 15 Ak brat alebo ses­tra ne­má odev a nedos­táva sa im den­ný po­krm, 16 a nie­kto z vás im po­vie: Choďte v po­koji, zo­hrej­te a najedz­te sa! ale nedáte im, čo po­trebujú pre telo, čo je to plat­né? 17 Tak aj viera, ak ne­má skut­kov, je sama osebe mŕt­va. 18 Ale po­vie nie­kto: Ty máš vieru a ja mám skut­ky! Ukáž mi svoju vieru bez skut­kov! Ja ti zo svojich skut­kov ukážem vieru. 19 Ty veríš, že Boh je jeden. Dob­re robíš. Aj démoni veria, ale sa desia. 20 Či chceš po­chopiť, prázd­ny človeče, že viera bez skut­kov je ne­užitočná? 21 Či náš otec Ab­rahám nebol ospravedl­nený zo skut­kov, keď svoj­ho syna Izáka položil na obet­ný ol­tár? 22 Vidíš - viera spolu­pracovala s jeho skut­kami a skut­kami sa stala do­konalou, 23 a na­pl­nilo sa Pís­mo, ktoré hovorí: Ab­rahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravod­livosť; na­zvaný bol priateľom Božím. 24 Vidíte, že zo skut­kov býva človek ospravedl­nený, a nie zo samej viery. 25 Podob­ne aj ne­vies­t­ka Rachab: či nebola ospravedl­nená zo skut­kov, keď prijala po­slov a inou ces­tou ich vy­pus­tila? 26 Lebo ako telo bez ducha je mŕt­ve, tak je mŕt­va aj viera bez skut­kov.