Roháček › Náhum › 3

Náhum

• 1
• 2
• 3

Ďaľšie o zkaze mesta Ninive.1 Oj, beda mes­tu kr­vi! Celé je samé klam­stvo, pl­né násilia; ne­u­stupuje lúpež. 2 Prás­kanie biča a hukot, hr­kot kolesa, cválajúci kôň a nad­skakujúci voz, 3 vzpínanie sa jazdca a blýs­kanie sa meča, blesk kopie a množs­tvo po­bitých a hromada mŕt­vych tiel, nebude konca mŕt­volám, a budú padať cez ich mŕt­voly, 4 pre množs­tvo smils­tiev smil­nice, krás­nej a pôvab­nej, maj­stryne čarov, ktorá predávala národy svojimi smils­tvami a čeľade svojimi čar­mi. 5 Hľa, p­rij­dem na teba, hovorí Hos­podin Zá­stupov, a od­kryjem tvoje podol­ky ­dvih­núc ich na tvoju tvár a ukážem národom tvoju na­hotu a kráľov­stvám tvoju han­bu 6 a po­hádžem na teba t­voje hnusoby a po­tupím ťa a vy­stavím ťa za divad­lo. 7 A stane sa, že každý, kto ťa uvidí, bude utekať od teba a po­vie: Ninive je spus­tošené! Kto ho bude ľutovať? K­de - od­kiaľ po­hľadám tých, ktorí by ťa po­tešili? 8 Či si ty lepšie ako No-amon, ktoré sedelo na riekach a malo vody kolom do­okola, ktorého valom bolo more, od mora jeho múr? 9 Et­hi­opia jeho silou a Egypt, a iným nebolo kon­ca. Pútovia a Lýbovia ti boli, ó, No, na po­moc! 10 Ale aj ono bolo pre­stehované, od­išlo do zajatia; aj jeho malé deti boly roz­rážané na uhloch všet­kých ulíc, a o jeho sláv­nych hádzali los, a všet­ci jeho veľkí boli sov­rení putami. 11 Aj ty sa opiješ; budeš po­kryté, aj ty budeš hľadať pev­nosť pred ne­priateľom. 12 Všet­ky tvoje hrady budú jako fíky so skorými fíkami; ak ich za­trasú, pad­nú do úst toho, kto ide jesť. 13 Hľa, tvoj ľud ženami v tvojom strede; brány tvojej zeme budú do­korán po­ot­várané tvojim ne­priateľom; oheň strávi tvoje závory. 14 Na­ber si vody obľa­hnutia, upev­ni svoje hrad­by, voj­di do blata a šliap po hline, oprav tehelňu. 15 Tam ťa strávi oheň, vy­tne ťa meč, zožerie ťa jako žravá chrobač, nech ťa je množs­tvo jako chrobače, nech ťa je množs­tvo jako kobyliek! 16 Rozm­nožilo si svojich kup­cov nad počet nebeských hviezd; chrobač vtrh­ne lúpežne aj od­letí. 17 Tvoje kniežatá jako kobyl­ky a tvoji velitelia ako roje koníkov, ktorí táboria po ohradách v deň chladu, Ale keď vyjde sl­n­ce, odletia, a ne­zná sa ich mies­to, kde sú. 18 Po­driemali tvoji pas­tieri, kráľu As­súra, od­počívajúc ležia tvoji sláv­ni; tvoj ľud je rozp­týlený po vr­choch, a nieto ni­koho, kto by shromaždil. 19 Niet úľavy pre tvoje skrúšenie; tvoja rana je bolest­ná. Všet­ci, ktorí počujú zvesť o tebe, plesk­nú rukami nad tebou. Lebo veď cez koho ne­išla tvoja zlosť ne­pres­taj­ne?!