Roháček › Józua › 6

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Jericho dobyté.1 A Jericho, aj ináče za­vrené, bolo ešte lepšie za­vrené pred syn­mi Iz­raelovými; nebolo ni­koho, kto by bol vy­šiel alebo vošiel. 2 A Hos­podin riekol Jozu­ovi: Po­zri, dal som do tvojej ruky Jericho i jeho kráľa i jeho silných bojov­níkov. 3 Ob­kľúčite mes­to, všet­ci mužovia boja, obísť ho do­okola raz. Tak učiníš po šesť dní. 4 A sedem kňazov ponesie sedem trúb plesania pred truh­lou, a sied­meho dňa obídete mes­to sedem ráz, a kňazi budú trúbiť na trúby. 5 A stane sa, keď sa bude zdl­ha trúbiť na roh plesania, keď počujete zvuk trúby, skrík­ne všetok ľud veľkým krikom, a v­tedy padne múr mes­ta na svojom mies­te, a ľud poj­de hore, každý muž prosto pred seba. 6 A Jozua, syn Núnov, po­volal kňazov a po­vedal im: Vez­mite truh­lu sm­luvy, a sedem kňazov vez­me sedem trúb plesania, k­toré ponesú pred truh­lou Hos­podinovou. 7 A po­vedal i ľudu: Iďte a obídite mes­to, a kto je ozb­rojený, nech ide pred truh­lou Hos­podinovou. 8 A stalo sa, keď to povedal Jozua ľudu, že sied­mi kňazi, ktorí nies­li sedem trúb plesania pred Hos­podinom, išli a trúbili na trúby, a truh­la sm­luvy Hos­podinovej išla za nimi. 9 A ozb­rojený ľud išiel pred kňaz­mi, ktorí to trúbili na trúby, a ostatní, za­dní, išli za truh­lou, a tak išli po­zvoľna a trúbili na trúby. 10 A ľudu pri­kázal Jozua a po­vedal: Nebudete kričať ani nedáte počuť svoj­ho hlasu, ani ne­vyj­de z vašich úst nijaké slovo, až do toho dňa, keď vám po­viem: Kričte! Vtedy budete kričať. 11 A tedy ob­chádzala truh­la Hos­podinova mes­to; obišli raz a prišli do tábora a prenocovali v tábore. 12 Po­tom vstal Jozua skoro ráno, a kňazi v­zali a niesli truh­lu Hos­podinovu. 13 A sied­mi kňazi, ktorí nies­li tých sedem trúb plesania pred truh­lou Hos­podinovou, išli po­zvoľna a trúbili na trúby, a tí, ktorí boli ozb­rojení, išli pred nimi, a ostatní, za­dní, išli za truh­lou Hos­podinovou, a tak išli po­zvoľna a trúbili na trúby. 14 A keď aj druhého dňa obišli mes­to jeden raz, na­vrátili sa do tábora. Tak to robili šesť dní. 15 Ale stalo sa sied­meho dňa, že vstali, keď ešte len svitalo, a obišli mes­to na taký spôsob sedem ráz; len toho dňa obišli mes­to sedem ráz. 16 A stalo sa po sied­my raz, keď trúbili kňazi na trúby, že po­vedal Jozua ľudu: Kričte! Lebo Hos­podin vám dal mes­to. Výstraha pred zarečeným.17 A mes­to bude za­riek­nuté na ú­pl­nú záhubu, ono i všet­ko, čo je v ňom, Hos­podinovi; len smil­nica Rachab bude žiť, ona i všet­ci, ktorí budú s ňou v dome, lebo ukryla po­slov, ktorých sme boli po­slali. 18 A len vy sa vy­stríhaj­te za­riek­nutého, aby ste sa ne­stali i vy zarieknutými, keby ste vzali zo za­riek­nutého a učinili by ste tábor Iz­raelov za­riek­nutým na záhubu a narobili by ste mu boles­ti a trápenia. 19 Ale všetko strieb­ro a zlato, jako i nádoby medené a želez­né, je svätým Hos­podinovi; poj­de do po­kladu Hos­podinov­ho. Mesto zkazené. Rachab zachránená.20 Vtedy kričal ľud a trúbili na trúby. A stalo sa, keď počul ľud zvuk trúby, že skríkol ľud veľkým krikom, a múr padol na svojom mies­te, a ľud išiel hore do mes­ta, každý pros­to pred seba, a zau­jali mes­to. 21 A po­bili všet­ko, za­riek­nuté na ú­pl­nú záhubu, všetko, čo bolo v mes­te, od muža až do ženy, od mladého až do starého, ba až do vola, dobytčaťa a os­la, os­trím meča. 22 A dvom mužom, ktorí boli prešpehovať zem, po­vedal Jozua: Voj­dite do domu ženy, tej smil­nice, a vy­veďte od­tiaľ ženu i všet­ko, čo má, tak ako ste jej pri­sahali. 23 Vtedy vošli mláden­ci špehúni a vy­vied­li Rachab i jej otca i jej mat­ku i jej bratov i všet­ko, čo mala, i celú jej rodinu vy­vied­li a nechali ich von­ku za táborom Iz­raelovým. 24 A mes­to spálili ohňom i všet­ko, čo bolo v ňom. Iba strieb­ro a zlato a nádoby, medené a želez­né, dali do pokladu domu Hos­podinov­ho. 25 A smil­nicu Rachab, dom jej otca i všet­ko, čo mala, za­choval Jozua pri živote. A býva v strede Iz­raelovom až do tohoto dňa, pre­tože ukryla po­slov, ktorých bol po­slal Jozua, aby prešpehovali Jericho. 26 Toho času za­viazal Jozua každého prísahou a vy­slovil kliatbu: Nech je zlorečený pred Hos­podinom muž, ktorý by po­vs­tal a staväl toto mes­to, Jericho; za cenu svojho pr­vorodeného syna ho založí a za cenu svojho najm­ladšieho po­staví jeho brány. 27 A Hos­podin bol s Jozu­om, a po­vesť o ňom sa roz­nies­la po celej zemi.