Evanjelický › Hozeáš › 7

Hozeáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14

1 {{{Keď chcem zmeniť údel svoj­ho ľudu, }}}keď chcem uzdraviť Iz­rael, vy­chádza najavo hriech Ef­rajima i neresť Samárie. Lebo pášu pod­vody, zlodej sa vlamuje do domu, na ulici plieni húf lupičov. 2 Ale ne­uvážia, že sa pamätám na všet­ky ich zločiny; ich činy ich teraz ob­kľučujú, do­stali sa pred moju tvár. 3 Svojou nešľachet­nosťou ob­veseľujú kráľa a svojou lžou kniežatá. 4 Všet­ci sú cudzoložníci, sú ako roz­pálená pec, ktorú pekár pre­stáva pre­hrabúvať, keď už za­miesil ces­to, po­kiaľ ne­na­kys­ne. 5 V deň nášho kráľa od sily vína chorejú kniežatá. Naťahuje ruku k po­smievačom. 6 Lebo ich srd­ce horí pre ich záker­nosť; po celú noc spí ich hnev, ráno horí ako planúci oheň. 7 Všet­ci sú roz­pálení ako pec, takže si požierajú vlád­cov. Všet­ci ich králi pad­li, ni­kto z nich ne­volá ku mne. 8 Ef­rajim sa mieša s národ­mi; Ef­rajim sa stal ne­ob­ráteným po­súchom. 9 Jeho silu cudzozem­ci stravujú, on to však nebadá; aj šediny ho ob­sypali, on to však nebadá. 10 Pýcha Iz­raela svedčí proti ne­mu; ale ne­vracajú sa k Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, a pri­tom všet­kom Ho nehľadajú. 11 Ef­rajim je ako holubica, pros­tá, bez roz­vahy. Pri­volali Egypt, išli do Asýrie. 12 Keď pôj­du, rozp­res­triem na nich svoju sieť, po­zrážam ich ako nebes­kých vtákov, po­tres­tám ich pre ich nešľachet­nosť. 13 Beda im, že od­beh­li odo mňa. Záhuba na nich! Bočia odo mňa! Ja ich chcem vy­kúpiť, oni však hovoria o mne lži. 14 Ne­volajú ku mne zo srd­ca, ale za­výjajú na svojich lôžkach. Robia si kr­vavé zárezy kvôli obiliu a muštu, bočia odo mňa. 15 Ja som ich po­učoval a ramená im po­silňoval, ale oni proti mne zlé vy­mýšľajú. 16 Ob­racajú sa k Baalovi, sú ako zálud­ný luk. Ich kniežatá pad­nú mečom pre svoj zlost­ný jazyk. To im bude na po­smech v Egyp­te.