Evanjelický › 5. Mojžišova › 15

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Odpúšťanie dlžôb1 Na kon­ci každého sied­meho roka od­púšťaj dlžoby. 2 Spôsob od­pus­tenia bude: Každý veriteľ nech od­pus­tí, čo požičal svoj­mu blížnemu; nech to ne­vymáha na svojom blížnom ani na svojom bratovi, lebo bolo vy­hlásené Hos­podinovo od­pus­tenie dlžôb. 3 Na cudzin­covi to smieš vy­máhať, avšak svoj­mu bratovi od­pusť, čo máš uňho. 4 Len aby nebolo u teba chudob­ného! - lebo Hos­podin, tvoj Boh, ťa plne požeh­ná v krajine, ktorú ti dá za­brať ako dedičné vlast­níc­tvo, 5 ale len ak bed­livo budeš počúvať hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, a snažne pl­niť každý príkaz, ktorý ti dnes dávam. 6 Lebo Hos­podin, tvoj Boh, ťa požeh­ná, ako ti sľúbil, a ty budeš požičiavať mnohým národom, ale ty sám si nebudeš požičiavať; budeš vlád­nuť nad mnohými národ­mi, ale nad tebou nebude panovať nijaký. 7 Ak by bol nie­kto spomedzi tvojich bratov chudob­ný v nie­ktorom z tvojich miest v tvojej krajine, ktorú ti dáva Hos­podin, tvoj Boh, neza­tvr­dzuj svoje srd­ce a nezavieraj ruku pred svojím chudob­ným bratom, 8 ale šted­ro mu o tvor svoju ruku a požičaj mu nados­tač toho, v čom má nedos­tatok! 9 Dbaj, aby v tvojom srd­ci ne­vznik­la pod­lá myšlien­ka a aby si si ne­pomys­lel, že sa blíži sied­my rok, rok od­pus­tenia dlžôb! aby si nehľadel bez milo­sr­den­stva na svoj­ho chudob­ného brata a nedal by si mu nič, ten by volal proti tebe k Hos­podinovi a na tebe by os­tal hriech. 10 Ochot­ne mu daj, a nech ne­pad­ne zle tvoj­mu srd­cu, keď mu dáš, lebo pre toto ti bude žeh­nať Hos­podin, tvoj Boh, pri každom tvojom diele a pri každom tvojom počínaní. 11 Keďže nebudete bez chudob­ných v krajine, pre­to ti pri­kazujem: Ochot­ne ot­váraj svoju ruku svoj­mu bratovi, bied­nemu i chudob­nému v krajine! Prepúšťanie hebrejských kúpených otrokov12 Ak sa ti tvoj brat, Heb­rejec alebo Heb­rej­ka, predá a bude ti slúžiť šesť rokov, pre­pusť ho na sied­my rok na slobodu. 13 Keď ho budeš slobod­ného pre­púšťať, ne­pusť ho s prázd­nymi rukami. 14 Šted­ro ho ob­dar zo svojich oviec, zo svojej obil­nice a zo svojej kade; daj mu z toho, čo ti požeh­nal Hos­podin, tvoj Boh. 15 Pamätaj, že si bol ot­rokom v Egyp­te a že ťa vy­kúpil Hos­podin, tvoj Boh. Pre­to ti dnes toto pri­kazujem. 16 Ak ti však po­vie: Nech­cem odísť od teba! pre­tože si obľúbil teba i tvoju domác­nosť, keďže mu bolo dob­re u teba, 17 vez­mi šid­lo a pre­bod­ni mu ucho na dverách a bude ti navždy ot­rokom. Tak urob aj svojej ot­rokyni. 18 Nech ti ne­pad­ne ťažko pre­pus­tiť ho na slobodu, lebo za šesť rokov ti vy­slúžil dvoj­násob­nú mzdu náden­níka, a Hos­podin, tvoj Boh, ťa požeh­ná vo všet­kom, čo budeš robiť. Prvorodené z dobytka19 Všet­ko pr­vorodené mužs­kého po­hlavia, čo sa ti uliah­ne z dobyt­ka a z oviec, za­sväť Hos­podinovi, svoj­mu Bohu! Na pr­vorodenom z dobyt­ka ne­pracuj a pr­vorodené z oviec ne­strihaj! 20 Pred Hos­podinom, svojím Bohom, to jedávaj z roka na rok, ty i tvoja domác­nosť, na mies­te, ktoré si vy­volil Hos­podin. 21 Ak však bude mať nejakú vadu, ak bude krivé alebo slepé alebo akokoľvek chyb­né, ne­smieš ho obetovať Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. 22 Vo svojich byd­lis­kách smiete ho jesť, a to nečis­tý i čis­tý spolu ako gazelu alebo jeleňa. 23 Iba krv nejedz, vy­lej ju na zem ako vodu!