Evanjelický › 2. Kronická › 21

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

1 Keď Jóšáfát usnul so svojimi ot­cami a po­chovaný bol pri svojich ot­coch v mes­te Dávidovom, kráľom sa po ňom stal jeho syn Jórám. Jórám2 Ten mal bratov, Jóšáfátových synov: Azar­ju, Jechiéla, Zechar­ju, Azar­ju, Mícháéla a Šefat­ju. Všet­ci boli syn­mi jud­ského kráľa Jóšáfáta. 3 Ich otec im dal mnoho darov: strieb­ra, zlata, klenotov a opev­nených miest v Jud­sku. Kráľov­stvo však odo­vzdal Jórámovi, lebo bol pr­voroden­com. 4 Keď sa Jórám ujal kráľov­stva svoj­ho otca a upev­nil sa, po­v­raždil mečom všet­kých svojich bratov a aj nie­ktorých z kniežat Iz­raela. 5 Jórám mal trid­saťd­va rokov, keď sa stal kráľom, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. 6 Chodil ces­tou iz­rael­ských kráľov, ako to robil dom Achábov, lebo mal za ženu Achábovu dcéru. Robil, čo sa ne­páči Hos­podinovi. 7 Ale Hos­podin nech­cel za­hubiť dom Dávidov pre zmluvu, ktorú uzav­rel s Dávidom, a pre svoje za­sľúbenie, že navždy dá sviecu jemu a jeho po­tom­kom. 8 Za jeho čias sa vy­manilo Edóm­sko z pod­ručia Jud­ska a na­stolilo si vlast­ného kráľa. 9 Jórám prišiel so svojimi veliteľmi a so všet­kými voz­mi. Vstal v noci a porazil Edóm­cov, ktorí ho ob­kľúčili i s veliteľmi vozov. 10 Po­tom sa Edóm­ci vy­manili z jud­ského pod­ručia až pod­nes. Vtedy, v tom is­tom čase sa vy­manila z jeho pod­ručia i Lib­na, pre­tože Júdej­ci opus­tili Hos­podina, Boha svojich ot­cov. 11 I on zriadil výšiny na jud­ských vr­choch, zviedol obyvateľov Jeruzalema k smil­nému mod­lár­stvu a zviedol aj Júdu. 12 Od proroka Eliáša mu prišiel list toh­to znenia: Tak­to vraví Hos­podin, Boh tvoj­ho pra­ot­ca Dávida: Pre­tože si nechodil ces­tami svoj­ho otca Jóšáfáta a ces­tami jud­ského kráľa Ásu, 13 ale chodil si ces­tou iz­rael­ských kráľov, a do smil­ného mod­lár­stva si zviedol Júdu a obyvateľov Jeruzalema podľa vzoru smil­ného mod­lár­stva Achábov­ho, ba i svojich bratov, vlast­nú rodinu, ktorí boli lepší ako ty, si po­v­raždil, 14 hľa, Hos­podin za­siah­ne ťažkou ranou tvoj ľud, tvojich synov, tvoje ženy a všetok tvoj majetok. 15 Sám však upad­neš do ťažkej choroby, do črev­nej choroby, kým ti vnútor­nos­ti ne­vyj­dú od dl­ho­trvajúcej choroby. 16 A Hos­podin popudil proti Jórámovi ducha Filištín­cov a Arabov, bývajúcich vedľa Kúšij­cov. 17 Tí vy­tiah­li proti Jud­sku, vtrh­li tam a od­vliek­li všetok majetok, náj­dený v kráľov­skom paláci, aj jeho synov a ženy, takže mu nezos­tal ani jeden syn, iba Jóácház, naj­menší z jeho synov. 18 Po tom všet­kom mu Hos­podin ranil vnút­ro ne­vyliečiteľnou chorobou. 19 Po čase, keď nadišiel koniec druhého roka, v jeho chorobe mu vy­šli vnútor­nos­ti a zo­mrel v hroz­ných boles­tiach. No ľud mu nezapálil oheň ako jeho ot­com. 20 Bol trid­saťd­varočný, keď sa stal kráľom, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. Od­išiel ako nežiaduci; po­chovali ho v mes­te Dávidovom, nie však v kráľov­ských hroboch.