Evanjelický › 1. Kráľov › 1

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Dávidova staroba1 Keď bol kráľ Dávid starý a zošlý vekom, pri­krývali ho šatami, ale nezah­rial sa. 2 Jeho služob­níci mu teda po­vedali: Nech vy­hľadajú môj­mu pánovi, kráľovi panen­ské dievča, ktoré by ob­sluhovalo kráľa, bolo mu opat­rov­níčkou a líhalo v jeho lone; tak sa môj pán, kráľ za­hreje. 3 Pre­to hľadali pek­né dievča vo všet­kých končinách Iz­raela a na šli Šunémčan­ku Abíšag. Pri­vied­li ju ku kráľovi. 4 Dievča bolo pre­krás­ne, stalo sa kráľovou opat­rov­níčkou, po­sluhovalo mu, ale kráľ ho ne­poz­nal. Adónija chce byť kráľom5 Adónija, Chag­gitin syn, sa po­vyšoval: Ja budem kráľom! Za­ob­staral si bojové vozy, jazd­cov a päťdesiat mužov, ktorí behávali pred ním. 6 Jeho otec ho za celý svoj život ne­pokar­hal: Prečo to robíš? Aj on bol krás­nej po­stavy a narodil sa hneď po Ab­solónovi. 7 Mal roz­hovory s Jóábom, synom Cerúje, a s kňazom Eb­játárom. Tí pod­porovali Adóniju. 8 No ani kňaz Cádók, ani Benája, syn Jehójádov, ani prorok Nátan, ani Šimeí, ani Reí, ani Dávidovi hr­dinovia neboli s Adónijom. 9 Adónija obetoval ov­ce, hovädzí dobytok a vy­kŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý bol blíz­ko prameňa Rógel, a po­zval všet­kých svojich bratov, kráľových synov, aj všet­kých Júdej­cov v kráľovej službe. 10 Ale proroka Nátana, Benáju, hr­dinov a svoj­ho brata Šalamúna ne­poz­val. Šalamún nastupuje na trón11 Nato po­vedal prorok Nátan Šalamúnovej mat­ke Batšebe: Ne­počula si, že Adónija, Chag­gitin syn, kraľuje, a Dávid, náš pán, o tom ne­vie? 12 Poď, poradím ti, ako si za­chrániš život i život svoj­ho syna Šalamúna. 13 Choď, záj­di ku kráľovi Dávidovi a po­vedz mu: Či si ty, pán môj, kráľ ne­prisahal svojej služob­nici: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne, on za­sad­ne na môj trón? Tak prečo sa stal kráľom Adónija? 14 Kým sa ty budeš zhovárať s kráľom, vstúpim aj ja za tebou a po­tvr­dím tvoje slová. 15 Batšeba sa teda po­brala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčan­ka Abíšag ho ob­sluhovala. 16 Batšeba sa uklonila, vzdala kráľovi poc­tu; nato sa kráľ opýtal: Čo chceš? 17 Od­vetila mu: Pane môj, ty si pri­sahal svojej služob­nici na svoj­ho Boha Hos­podina: Šalamún, tvoj syn, bude kráľom po mne; on za­sad­ne na môj trón. 18 A teraz sa stal kráľom Adónija, a ty, môj pán a kráľ, o tom ani ne­vieš. 19 Obetoval aj mnoho býkov, vy­kŕmených teliat a oviec a po­zval všet­kých kráľov­ských synov, kňaza Eb­játára i veliteľa voj­ska Jóába, ale tvoj­ho služob­níka Šalamúna ne­poz­val. 20 No oči celého Iz­raela sa ob­racajú k tebe, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto za­sad­ne na trón môj­ho pána, kráľa po ňom. 21 Ak teraz môj pán a kráľ usne so svojimi ot­cami, ja a môj syn Šalamún budeme ako hriešnici. 22 Ešte hovorila s kráľom, keď vstúpil Nátan. 23 Kráľovi oznámili: Tu je prorok Nátan. Keď pred­stúpil pred kráľa, po­klonil sa mu tvárou k zemi 24 a po­vedal: Pane môj, kráľ, či si ty po­vedal: Adónija bude kráľom po mne, on za­sad­ne na môj trón? 25 Lebo dnes od­išiel a obetoval množs­tvo býkov, vy­kŕmených teliat a oviec, po­zval si všet­kých kráľov­ských synov, veliteľov voj­ska aj kňaza Eb­játára - a oni teraz jedia a pijú pred ním a pre­volávajú: Nech žije kráľ Adónija! 26 Ale ani mňa, tvoj­ho služob­níka, ani kňaza Cádóka, ani Benáju, syna Jehójádov­ho, ani tvoj­ho služob­níka Šalamúna ne­poz­val. 27 Či to po­chádza od pána, môj­ho kráľa? A nedal si vedieť svojim služob­níkom, kto bude sedieť na tróne po pánovi, mojom kráľovi. 28 Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a po­vedal: Za­volaj­te mi Batšebu! Vo šla ku kráľovi a po­stavila sa pred neho. 29 Kráľ sa za­prisahal: Akože žije Hos­podin, ktorý ma vy­kúpil z každého súženia, 30 dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Hos­podina, Boha Iz­raela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún má kraľovať a za­sad­núť po mne na môj trón. 31 Vtedy sa Batšeba po­klonila tvárou k zemi, vzdala kráľovi poc­tu a po­vedala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky! 32 Po­tom kráľ Dávid po­vedal: Za­volaj­te mi kňaza Cádóka, proroka Nátana a Benáju, syna Jójádov­ho. Tí sa do­stavili pred kráľa 33 a kráľ im po­vedal: Vez­mite so sebou sluhov svoj­ho pána, po­saďte môj­ho syna Šalamúna na moju mulicu a od­veďte ho ku Gíchónu. 34 Tam ho kňaz Cádók a prorok Nátan po­mažú za kráľa nad Iz­raelom. Po­tom za­trúb­te na roh a zvolaj­te: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Po­tom pôj­dete za ním. A on na­stúpi a po­sadí sa na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Iz­raelom i nad Júdom. 36 Nato Benája, syn Jójádov, od­povedal kráľovi: Amen. Nech to po­tvr­dí Hos­podin, Boh môj­ho pána, kráľa! 37 Ako bol Hos­podin s mojím pánom, kráľom, nech je aj so Šalamúnom, a nech ešte viac vy­výši jeho trón ako trón môj­ho pána, kráľa Dávida. 38 Kňaz Cádók, prorok Nátan, Benája, syn Jójádov, Keretej­ci a Peletej­ci od­išli, po­sadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a od­vied­li ho ku Gíchónu. 39 Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stán­ku, po­mazal Šalamúna, a keď za­trúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! 40 A všetok ľud šiel za ním, ľudia pís­kali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu. Omilostený Adónija41 Počul to Adónija aj všet­ci po­zvaní, ktorí boli s ním, práve keď skončili hodovanie. Keď Jóáb počul hlas rohu, po­vedal: Prečo je taký roz­ruch v mes­te? 42 Kým hovoril, dobehol Jonatán, syn kňaza Eb­játára. Adónija mu po­vedal: Poď, lebo si udat­ný muž a zves­tuješ dob­ré veci. 43 Jonatán však Adónijovi od­vetil: Na­opak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil Šalamúna za kráľa. 44 Kráľ po­slal s ním kňaza Cádóka, proroka Nátana, Benáju, syna Jójádov­ho, Keretej­cov a Peletej­cov, po­sadili ho na kráľovu mulicu 45 a kňaz Cádók s prorokom Nátanom ho po­mazali za kráľa pri Gíchóne. Po­tom od­išli od­tiaľ narados­tení, takže je vzrušené celé mes­to. Od­tiaľ ten krik, ktorý ste počuli. 46 A Šalamún už aj sedí na kráľov­skom tróne. 47 Ba aj kráľovi sluhovia prišli blaho­želať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech učiní tvoj Boh ešte sláv­nejším meno Šalamúnovo nad tvoje meno a nech vy­výši jeho trón nad tvoj trón. A kráľ sa uklonil na svojom lôžku 48 a po­vedal: Požeh­naný Hos­podin, Boh Iz­raela, ktorý dal dnes môj­mu po­tom­kovi za­sad­núť na môj trón, takže som to mohol vidieť na vlast­né oči. 49 Nato sa preľak­li a vstali všet­ci po­zvaní, ktorí pat­rili k Adónijovi, a od­išli každý svojou ces­tou. 50 Aj Adónija sa bál Šalamúna; vstal, od­išiel a chytil sa rohov ol­tára. 51 Vtedy oznámili Šalamúnovi: Hľa, Adónija sa bojí kráľa Šalamúna, drží sa rohov ol­tára a vraví: Nech mi pri­sahá dnes kráľ Šalamún, že ne­vydá svoj­ho služob­níka na sm­rť mečom. 52 Šalamún po­vedal: Keď sa do­káže statočným, ani vlas sa mu ne­skriví, ale ak sa náj­de pri ňom niečo zlé, zo­mrie. 53 Nato po­slal kráľ Šalamún, aby ho od­vied­li od ol­tára. Keď prišiel a po­klonil sa kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu po­vedal: Choď domov!