RoháčekZjavenie6

Zjavenie

Každé otvorenie pečate uvádza nový dej. Prvá pečať; biely kôň.1 A videl som, keď ot­voril Baránok jed­nu zo sied­mich pečatí, a počul som jed­nu zo štyroch živých bytos­tí, ktorá hovorila jako hlasom hromu: Poď a vidz! 2 A videl som a hľa, biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, mal lučište, a dala sa mu koruna, a vy­šiel víťaziac, aj aby zvíťazil. Červený kôň.3 A keď ot­voril druhú pečať, počul som druhú živú bytosť, ktorá vravela: Poď a vidz! 4 A vy­šiel iný kôň, čer­vený, a tomu, ktorý sedel na ňom, dalo sa, aby vzal po­koj zo zeme, aby sa ľudia navzájom za­bíjali, a dal sa mu veľký meč. Čierny kôň.5 A keď ot­voril tretiu pečať, počul som tretiu živú bytosť, ktorá vravela: Poď a vidz! A videl som a hľa, čier­ny kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, mal váhu vo svojej ruke. 6 A počul som hlas pro­stred štyroch živých bytos­tí, ktorý hovoril: Cho­inix pšenice za denár a tri cho­inixy jačmeňa za denár, a oleju a vínu neškoď! Plavý kôň.7 A keď ot­voril štvr­tú pečať, počul som hlas štvr­tej živej bytos­ti, ktorý hovoril: Poď a vidz! 8 A videl som a hľa, plavý kôň, a tomu, ktorý sedel na ňom, bolo meno sm­rť, a pek­lo išlo spolu za ním. A bola im daná moc nad štvr­tinou zeme, za­bíjať mečom, hladom a sm­rťou, a aby hynuli ľudia od zem­skej zveri. Duše postínaných volajú o pomstu.9 A keď ot­voril piatu pečať, videl som pod ol­tárom duše za­bitých pre slovo Božie a pre svedoc­tvo, ktoré mali. 10 A kričali veľkým hlasom a vraveli: Až do­kedy, Samov­lád­ca, svätý a prav­divý, ne­súdiš a ne­pom­stíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi? 11 A bolo dané jed­nému každému dl­hé biele rúcho, a bolo im rečené, aby od­počívali ešte krát­ky čas, až sa do­pl­ní počet aj ich spolu­s­lužob­níkov a ich bratov, ktorí majú tiež byť za­bití jako aj oni. Zemetrasenie; slnce sčerneje, mesiac ako krv; hviezdy padajú; nebo sa schová!12 A videl som, keď ot­voril šies­tu pečať a hľa, po­vs­talo veľké zemetrasenie, a sl­n­ce sčer­nelo jako srs­tené vrece, a mesiac bol celý jako krv, 13 a nebes­ké hviez­dy padaly na zem, ako keď fík so seba mece svoje po­zdné nedoz­rel­ky, trasený od veľkého vet­ra. 14 A nebo ta pošlo jako svíjajúci sa knižný svitok. A každý vrch a os­trov sa po­hly so svoj­ho mies­ta. Modlia sa skalám a vrchom.15 A kráľovia zeme, veľmoži, boháči, voj­vod­covia a moc­ní i každý sluha i každý slobod­ný skryli sa do jas­kýň a do skál vr­chov 16 a vraveli vr­chom a skalám: Pad­nite na nás a pri­kryte nás pred tvárou toho, ktorý sedí na tróne a pred hnevom Barán­ka, 17 lebo prišiel ten veliký deň jeho hnevu, a kto môže ob­stáť?

RoháčekZjavenie6