RoháčekŽalmy131,2

Žalmy 131:2

Ale is­teže som upokojoval a tíšil svoju dušu jako od­lúčené dieťa pri jeho mat­ke. Jako od­lúčené dieťa je u mňa moja duša.


Verš v kontexte

1 Pieseň na ces­tu hore do Jeruzalema. Dávidova. Hos­podine, ne­po­z­dvih­lo sa moje srd­ce ani sa ne­povýšily moje oči, jako ani nej­dem za veľkými vec­mi a ne­možnými pre mňa.
2 Ale is­teže som upokojoval a tíšil svoju dušu jako od­lúčené dieťa pri jeho mat­ke. Jako od­lúčené dieťa je u mňa moja duša.
3 Iz­raelu, čakaj na Hos­podina od tohoto času až na veky.

späť na Žalmy, 131

Príbuzné preklady Roháček

2 Ale is­teže som upokojoval a tíšil svoju dušu jako od­lúčené dieťa pri jeho mat­ke. Jako od­lúčené dieťa je u mňa moja duša.

Evanjelický

2 Veru, upokojil som si dušu, utíšil ju. Ako na­sýtené dieťa je pri svojej mat­ke, ako na­sýtené dieťa, tak sa cíti vo mne moja duša.

Ekumenický

2 Radšej som si utíšil a upokojil dušu, ako sa na­sýtené dieťa utíši pri mat­ke. Moja duša je ako na­sýtené dieťa.

Bible21

2 Což nejsem spoko­jený a poklidný, jako když matka své dítě nakojí? Právě na­ko­jené­mu se podobáve mně duše má.