RoháčekŽalmy119

Žalmy

1 Alef. Blaho­slavení bez­úhon­ní čo do svojej cesty, tí, ktorí chodia v zákone Hos­podinovom.
2 Blaho­slavení, ktorí os­tríhajú jeho svedoc­tvá, ktorí ho hľadajú celým srd­com.
3 pravda nerobia ne­právos­ti, ale chodia po jeho ces­tách.
4 Ty si pri­kázal veľmi os­tríhať svoje nariadenia.
5 Bárs by tak stály moje ces­ty, aby som ostríhal tvoje ustanovenia!
6 Vtedy sa nebudem han­biť, keď budem hľadieť na ktorékoľvek tvoje pri­kázanie.
7 Oslavovať ťa budem v úp­rim­nos­ti srd­ca, keď sa budem učiť súdom tvojej spraved­livos­ti.
8 Budem os­tríhať tvoje ustanovenia, len ma ni­kdy ne­opus­ti.
9 Bét. Čím očis­tí mládenec svoju stez­ku? Tým, že sa bude chovať podľa tvoj­ho slova.
10 Hľadám ťa celým svojím srd­com; nedaj mi za­blúdiť od tvojich pri­kázaní!
11 Vo svojom srd­ci som ukryl tvoju reč, aby som ne­zhrešil proti tebe.
12 Požeh­naný si ty, Hos­podine; vy­uč ma svojim ustanoveniam!
13 Svojimi rtami budem rozp­rávať všet­ky súdy tvojich úst.
14 Na ces­te tvojich svedoc­tiev sa radujem ako jakémukoľvek bohat­stvu.
15 Roz­mýšľam o tvojich nariadeniach a hľadím na tvoje stez­ky.
16 Kochám sa v tvojich ustanoveniach; nezabud­nem na tvoje slovo.
17 Gimel. Učiň svoj­mu služob­níkovi to dob­ro­denie, aby som, kým len žijem, os­tríhal tvoje slovo.
18 Od­kry moje oči, aby som videl divy z tvoj­ho zákona.
19 Po­hos­tín som na zemi; nezak­ry predo mnou svojich pri­kázaní.
20 Moja duša hynie túžbou po tvojich súdoch každého času.
21 Po­kar­hal si pyšných, zlorečených, ktorí blúdia od tvojich pri­kázaní.
22 Od­vaľ so mňa po­tupu a opov­rženie, lebo po­zorujem na tvoje svedoc­tvá.
23 I keby kniežatá sad­ly do rady a shováraly sa proti mne, tvoj služob­ník i tak bude roz­mýšľať o tvojich ustanoveniach.
24 Aj tvoje svedoc­tvá sú mojimi roz­košami, mojimi rad­cami.
25 Dalet. Moja duša ľne ku prachu; oživ ma podľa svoj­ho slova.
26 Vy­rozp­rával som svoje ces­ty, a vy­slyšal si ma; vy­uč ma svojim ustanoveniam!
27 Daj mi roz­umieť ces­te svojich nariadení, a budem roz­mýšľať o tvojich divoch!
28 Moja duša sa rozp­lýva v sl­zách od zár­mut­ku; občer­stvi ma podľa svoj­ho slova!
29 Od­stráň odo mňa ces­tu falše a daj mi svoj zákon z milos­ti!
30 Vy­volil som ces­tu prav­dy; pred­ložil som p­red seba tvoje súdy.
31 Ľnem ku tvojim svedoc­tvám; Hos­podine, nedaj, aby som sa musel han­biť!
32 Po­bežím ces­tou tvojich pri­kázaní, keď rozšíriš moje srd­ce.
33 Hé. Vy­uč ma, Hos­podine, ces­te svojich ustanovení, a budem na to po­zorovať do kon­ca.
34 Daj mi roz­umieť, a budem po­zorovať na tvoj zákon a budem ho os­tríhať celým srd­com!
35 Daj, aby som išiel chod­níkom tvojich pri­kázaní, lebo v tom mám svoju záľubu.
36 Na­kloň moje srd­ce ku svojim svedoc­tvám a nie k lakom­stvu!
37 Od­vráť moje oči, aby nehľadely na már­nosť; obživ ma na svojej ces­te!
38 Učiň, aby stálo tvoj­mu služob­níkovi tvoje slovo, ktoré s­tojí podľa tvojej báz­ne.
39 Od­vráť odo mňa po­tupu, ktorej sa bojím, lebo tvoje súdy dobré.
40 Hľa, túžim po tvojich nariadeniach. Oživ ma vo svojej spraved­livos­ti.
41 Vav. A nech prij­de na mňa tvoja rôz­na a mnohá milosť, Hos­podine, tvoje spasenie podľa tvojej reči!
42 A dám od­poveď tomu, ktorý ma po­tupuje; lebo sa nadejem na tvoje slovo.
43 A ne­vy­trh­ni z mojich úst slova prav­dy ni­kdy; lebo očakávam na tvoje súdy.
44 Budem os­tríhať tvoj zákon vždyc­ky, na veky vekov,
45 a budem chodiť v slobode, lebo sa do­pytujem tvojich nariadení.
46 Budem hovoriť o tvojich svedoc­tvách pred kráľmi a nebudem sa han­biť
47 a budem sa kochať v tvojich pri­kázaniach, ktoré milujem.
48 Budem po­z­dvihovať svoje ruky k tvojim pri­kázaniam, ktoré milujem, a budem roz­mýšľať o tvojich ustanoveniach.
49 Zajin. Pamätaj na slovo, dané svojmu služob­níkovi, na ktoré si mi kázal čakať.
50 To je moja po­techa v mojom trápení, že ma oživí tvoja reč.
51 Pyšní sa mi až veľmi vy­smievajú, no, ne­uchýlim sa od tvoj­ho zákona.
52 Pamätám, Hos­podine, na tvoje súdy, jaké boly od veku, a teším sa.
53 Hrôza ma po­chytila pre bez­božníkov, ktorí opúšťajú tvoj zákon.
54 Tvoje ustanovenia sa mi staly piesňami v dome môj­ho pút­nic­tva.
55 Roz­pomínam sa vnoci na tvoje meno, Hos­podine, a os­tríham tvoj zákon.
56 To mi je ztadiaľ, že po­zorujem na tvoje nariadenia.
57 Chet. Hos­podine, po­vedal som, že mojím dielom je ostríhať tvoje slová!
58 Hľadám po­kor­ne tvoju tvár celým srd­com; zmiluj sa nado mnou podľa svojej reči!
59 Roz­vážil som v mys­li svoje ces­ty a ob­rátil som svoje nohy k tvojim svedoc­tvám.
60 Ponáhľam sa a ne­váham os­tríhať tvoje pri­kázania.
61 Po­v­razy bez­božných ma obňaly; ale som nezabudol na tvoj zákon.
62 O pol­noci vstávam, aby som ťa oslavoval pre súdy tvojej spraved­livos­ti.
63 Som spoločníkom všet­kým, ktorí sa ťa boja, a tým, ktorí os­tríhajú tvoje nariadenia.
64 Tvojej milos­ti, Hos­podine, je pl­ná zem. Vy­uč ma svojim ustanoveniam!
65 Tet. Dob­re si učinil so svojím služob­níkom, Hos­podine, podľa svoj­ho slova.
66 Vy­uč ma dob­rému súdu a známos­ti, lebo verím tvojim pri­kázaniam.
67 Do­kiaľ som nebol snížený, blúdil som; ale teraz os­tríham tvoju reč.
68 Ty si dobrý a činíš dob­re. Vy­uč ma svojim ustanoveniam!
69 Pyšní vy­mýšľajú na mňa lož, ale ja po­zorujem celým srd­com na tvoje nariadenia.
70 Ich srd­ce stučnelo jako sad­lo, ale ja sa kochám v tvojom zákone.
71 Dob­ré mi je to, že som bol trápený, aby som sa na­učil tvojim ustanoveniam.
72 Zákon tvojich úst mi je lepší než tisíce zlata a strieb­ra.
73 Jod. Tvoje ruky ma učinily a sfor­movaly; daj mi roz­umieť, aby som sa na­učil tvojim pri­kázaniam,
74 aby, keď ma budú vidieť tí, ktorí sa ťa boja, radovali sa, že očakávam na tvoje slovo.
75 Viem, Hos­podine, že tvoje súdy spravedlivé, a že to bola vernosť, keď si ma ponížil.
76 Nech mi je už tedy, prosím, tvoja milosť na po­tešenie podľa tvojej reči, k­torú si po­vedal svojmu služob­níkovi.
77 Nech prij­dú na mňa tvoje zľutovania, aby som žil; lebo tvoj zákon je mojou roz­košou.
78 Nech sa han­bia pyšní, lebo ma falošne ob­viňovali z kriv­dy; ale ja roz­mýšľam o tvojich nariadeniach.
79 Nech sa na­vrátia ku mne tí, ktorí sa ťa boja a ktorí znajú tvoje svedoc­tvá.
80 Nech je moje srd­ce bez­úhon­né v tvojich ustanoveniach, aby som sa ne­musel han­biť.
81 Kaf. Moja duša hynie túžbou po tvojom spasení; očakávam na tvoje slovo.
82 Moje oči hynú žiadosťou po tvojej reči, a hovorím: Kedyže ma už po­tešíš?
83 Lebo som už sťa kožená nádoba v dyme; avšak nezabudol som na tvoje ustanovenia.
84 Koľkože je dní tvoj­ho služob­níka? ! A tak kedyže už vy­konáš súd nad tými, ktorí ma prena­sledujú?
85 Pyšní mi vy­kopali jamy, čo nie je podľa tvoj­ho zákona.
86 Všet­ky tvoje pri­kázania pravda; lož je to, p­re čo ma prena­sledujú; po­môž mi!
87 Málo chýbalo, čo by mi boli urobili koniec na zemi; ale ja som ne­opus­til tvojich nariadení.
88 Obživ ma podľa svojej milos­ti, a budem os­tríhať svedoc­tvo tvojich úst.
89 Lamed. Hos­podine, tvoje slovo stojí na veky na nebesiach.
90 Tvoja prav­da na po­kolenie a po­kolenie; pev­ne si po­stavil zem, a stojí.
91 Všet­ko to stojí dnes podľa toho, jako si ty usúdil; lebo to všet­ko tvoji služob­níci.
92 Keby tvoj zákon nebol mojou roz­košou, už by som bol dáv­no za­hynul vo svojom trápení.
93 Ni­kdy nezabud­nem tvojich nariadení, lebo nimi si ma obživil.
94 Tvoj som ja; za­chráň ma, lebo zpytujem tvoje nariadenia.
95 Bez­božníci očakávali na mňa, aby ma za­hubili; ale ja uvažujem o tvojich svedoc­tvách.
96 Každej veci do­konalej vidím koniec; ale tvoje pri­kázanie je veľmi široké.
97 Mem. Ako veľmi milujem tvoj zákon! Každého dňa je on mojím pre­mýšľaním.
98 Tvoje pri­kázanie ma robí múd­rejším nad mojich ne­priateľov, lebo ono je mojím na veky.
99 Roz­um­nejší som nad všet­kých svojich učiteľov, lebo tvoje svedoc­tvá mojím roz­mýšľaním.
100 Som opatr­nejší ako star­ci, lebo po­zorujem na tvoje nariadenia.
101 Zdržujem svoje nohy od každej zlej ces­ty, aby som os­tríhal tvoje slovo.
102 Ne­uchyľujem sa od tvojich súdov, lebo ma ty vy­učuješ.
103 Ó, jaké slad­ké sú mojim ďas­nám! Tvoja reč s­ladšia ako med mojim ús­tam.
104 Z tvojich nariadení nadobúdam roz­umu, pre­to nenávidím každú ces­tu falše.
105 Nun. Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svet­lom môj­mu chod­níku.
106 Pri­sahal som a do­držím, že budem ostríhať súdy tvojej spraved­livos­ti.
107 Som náram­ne strápený, Hos­podine, obživ ma podľa svoj­ho slova.
108 Prosím, Hos­podine, nech sú ti príjem­né dob­rovoľné obeti mojich úst, a vy­uč ma svojim súdom!
109 Moja duša je stále v mojej ruke, ale som nezabudol na tvoj zákon.
110 Bez­božní mi dali na ces­tu smečku; no, nezab­lúdil som od tvojich nariadení.
111 Za dedičs­tvo som vzal tvoje svedoc­tvá na veky, lebo sú radosťou môj­ho srd­ca.
112 Na­klonil som svoje srd­ce činiť tvoje ustanovenia na veky do kon­ca.
113 Samech. Ľudí, roz­delených srdcom, nenávidím; ale milujem tvoj zákon.
114 Mojou skrýšou a mojím štítom si ty; očakávam na tvoje slovo.
115 Od­stúp­te odo mňa, zlost­níci, aby som po­zoroval na pri­kázania svoj­ho Boha.
116 Podop­ri ma podľa svojej reči, aby som žil, a nedaj, aby som bol za­han­bený vo svojej nádeji.
117 Po­silňuj ma, a budem za­chránený a budem vždy hľadieť na tvoje ustanovenia.
118 Za­vrh­neš všet­kých, ktorí blúdia od tvojich ustanovení, lebo ich chyt­rosť je lživá.
119 Od­praceš všet­kých bez­božníkov zeme jako tros­ky, a preto milujem tvoje svedoc­tvá.
120 Moje telo dreveneje od strachu pred tebou, a bojím sa tvojich súdov.
121 Ajin. Činím súd a spraved­livosť; ne­vydaj ma mojim utlačovateľom.
122 Daj záruku za svoj­ho služob­níka na jeho dobré, aby ma ne­ut­láčali pyšní.
123 Moje oči hynú túžbou po tvojom spasení a po reči tvojej spraved­livos­ti.
124 Učiň so svojím služob­níkom podľa svojej milos­ti a vy­uč ma svojim ustanoveniam!
125 Som tvojím služob­níkom; daj mi roz­umieť, aby som znal tvoje svedoc­tvá.
126 Čas konať pre Hos­podina; zrušili tvoj zákon.
127 Pre­to milujem tvoje pri­kázania viac ako zlato a viacej než naj­lepšie zlato.
128 Pre­to uznávam za správ­ne všet­ky t­voje nariadenia o všetkom a nenávidím každú ces­tu falše.
129 Pé. Pred­iv­né tvoje svedoc­tvá, pre­to po­zoruje moja duša na ne.
130 Ot­vorenie tvojich slov os­vecuje; robí pros­tých roz­um­nými.
131 Ot­voril som svoje ús­ta na široko a dych­tím, lebo som žiados­tivý tvojich pri­kázaní.
132 Po­hliad­ni na mňa a zmiluj sa nado mnou podľa toho, jako robievaš tým, ktorí milujú tvoje meno.
133 Po­stav moje kroky a upev­ni ich vo svojej reči a nedaj, aby nado mnou panovala nejaká ne­právosť!
134 Vy­sloboď ma z útis­ku človeka a budem os­tríhať tvoje nariadenia.
135 Daj, aby svietila tvoja tvár na tvoj­ho služob­níka, a vy­uč ma svojim ustanoveniam.
136 Po­toky vody tečú z mojich očí, pre­tože ne­os­tríhajú tvoj­ho zákona.
137 Tsadé. Ty si spravedlivý, Hos­podine, a tvoje súdy priame.
138 Ty si pri­kázal spraved­livosť svojich svedoc­tiev a prav­du, veľmi.
139 Moja hor­livosť ma ničí, keď vidím, že moji protiv­níci za­búdajú na tvoje slová.
140 Tvoja reč je veľmi do­kázaná v ohni, a tvoj služob­ník ju miluje.
141 Som malý a opov­ržený; ale som nezabudol na tvoje nariadenia.
142 Tvoja spraved­livosť je spravedlivosťou na veky, a tvoj zákon je pravda.
143 Súženie a úz­kosť nadišly na mňa; ale tvoje pri­kázania mojimi roz­košami.
144 Tvoje svedoc­tvá budú spravedlivosťou na veky. Daj mi roz­umieť a budem žiť.
145 Kof. Volám celým srd­com; ozvi sa mi, Hos­podine; chcem za­chovávať tvoje ustanovenia.
146 Volám na teba, za­chráň ma, a budem os­tríhať tvoje svedoc­tvá.
147 Pred­stíham svitanie a volám po­kor­ne; očakávam na tvoje slovo.
148 Moje oči pred­stihujú nočné stráže, aby som roz­mýšľal o tvojej reči.
149 Počuj, prosím, môj hlas podľa svojej milos­ti, Hos­podine; obživ ma podľa svoj­ho súdu!
150 Blížia sa tí, ktorí sa ženú za nešľachet­nosťou, , k­torí sa vzdialili od tvoj­ho zákona.
151 Ty si blízky, Hos­podine, a všet­ky tvoje pri­kázania pravda.
152 Viem dáv­no z tvojich svedoc­tiev, že si ich založil na veky.
153 Reš. Vidz moje trápenie a vy­trh­ni ma, lebo som nezabudol na tvoj zákon.
154 Roz­súď ty moju pru a vy­kúp ma! Obživ ma pre svoju reč.
155 Ďaleko je spasenie od bez­božníkov, lebo nehľadajú tvojich ustanovení.
156 Veľké a mnohé tvoje zľutovania, Hos­podine; obživ ma podľa tvojich súdov!
157 Mnoho je mojich prena­sledov­níkov a protiv­níkov; ale neodklonil som sa od tvojich svedoc­tiev.
158 Videl so ne­ver­ných, a ošk­livilo sa mi to, ne­os­tríhajú tvojej reči.
159 Vidz, že milujem tvoje nariadenia, Hos­podine; obživ ma podľa svojej milos­ti!
160 Sumou tvojeho slova je pravda, a na veky bude stáť každý súd tvojej spraved­livos­ti.
161 Šin. Kniežatá ma prena­sledujú bez príčiny; ale moje srd­ce sa strachuje tvoj­ho slova.
162 Radujem sa tvojej reči jako ten, kto našiel veľkú korisť.
163 Nenávidím falše a mám ju v ohav­nos­ti; ale milujem tvoj zákon.
164 Sedemk­rát za deň ťa chválim pre súdy tvojej spraved­livos­ti.
165 Mnoho po­koja tým, ktorí milujú tvoj zákon, a niet im, na čom by sa po­tkli, aby padli.
166 Očakávam na tvoje spasenie, Hos­podine, a činím tvoje pri­kázania.
167 Moja duša os­tríha tvoje svedoc­tvá, a veľmi ich milujem.
168 Os­tríham tvoje nariadenia a tvoje svedoc­tvá, lebo všet­ky moje ces­ty pred tebou.
169 Tav. Nech sa pri­blíži môj krik pred tvoju tvár, Hos­podine! Daj mi roz­umieť podľa svoj­ho slova!
170 Nech prij­de moja po­kor­ná pros­ba pred tvoju tvár! Vy­trh­ni ma podľa svojej reči!
171 Nech moje rty vravia t­voju chválu, lebo ma vy­učuješ svojim ustanoveniam.
172 Môj jazyk bude ospevovať tvoju reč, lebo všet­ky tvoje pri­kázania sú spraved­livé.
173 Nech mi je tvoja ruka na po­moc, lebo som si vy­volil tvoje nariadenia.
174 Túžim po tvojom spasení, a tvoj zákon je mojou roz­košou.
175 Nech žije moja duša a nech ťa chváli, a nech mi po­máhajú tvoje súdy!
176 Blúdim, ako zt­ratená ov­ca; hľadaj svoj­ho služob­níka, lebo som nezabudol na tvoje pri­kázania.

RoháčekŽalmy119