Roháček › Rút › 3

Rút

• 1
• 2
• 3
• 4

Ruť spala pri nohách Boazových.1 Po­tom jej po­vedala Na­oma, jej svok­ra: Moja dcéro, či ne­mám hľadať pre teba od­počin­ku, aby ti bolo dob­re? 2 A tak teraz či nie je Boaz naším známym príbuzným, s ktorého diev­kami si bola? Hľa, veje jačmeň na hum­ne tej­to noci. 3 Nuž umyješ sa a po­mažeš a vez­meš na seba svoje rúcho a sídeš na hum­no, ale sa nedaj vo znanie mužovi, do­kiaľ ne­pres­tane jesť a piť. 4 Až keď si už ľah­ne, a budeš vedieť o mies­te, na ktorom bude ležať, prij­deš a od­kryješ mies­to pri jeho nohách a ľah­neš si, a on ti po­vie, čo máš robiť. 5 A ona jej po­vedala: Urobím všet­ko, čo si mi riek­la. 6 A tak sišla na hum­no a urobila všet­ko tak, ako jej roz­kázala jej svok­ra. 7 Keď sa tedy najedol Boaz a na­pil, a keď sa roz­veselilo jeho srd­ce, prišiel, aby si ľahol pri kon­ci stohu. A prišla aj ona potichu a od­kryjúc mies­to pri jeho nohách ľah­la si. 8 A stalo sa o pol­noci, že sa preľakol muž a pri­hnul sa, aby videl, a hľa, nejaká žena ležala pri jeho nohách. 9 A riekol: Kto si ty? A ona povedala: Som Ruť, tvoja diev­ka. Rozp­res­tri krýd­lo svojho plášťa na svoju diev­ku, lebo si výkup­ník. 10 Na to riekol: Požeh­naná si ty Hos­podinovi, moja dcéro! Teraz naposledy si do­kázala ešte väčšiu zbožnosť ako tam prv, že si ne­išla za mláden­cami, ani za chudob­nými ani za bohatými. 11 Pre­to teraz, moja dcéro, neboj sa, všet­ko, čokoľvek po­vieš, urobím ti, lebo všet­ky brány môj­ho ľudu vedia o tom, že si ty chrab­rá žena šľachetná. 12 A teraz je skutočná prav­da, že som ja výkup­ník, ale je aj výkup­ník bližší odo mňa. 13 Zo­staň tu tejto noci, a bude ráno, ak ťa vy­kúpi, dob­re, nech vy­kúpi; ak nebude chcieť vy­kúpiť ťa, vy­kúpim ťa ja, ako že žije Hos­podin. Lež tu až do rána. 14 A tak ležala na mies­te pri jeho nohách až do rána. A potom vstala, prv ako rozo­znal človek človeka, lebo riekol: Nech sa to ne­zvie, že tá žena prišla na hum­no. 15 Po­tom riekol: Daj sem šatu, ktorá je na tebe, a drž ju. A za­držala ju. A na­meral jej šesť mier jačmeňa a vy­ložil na ňu. Po­tom vošiel do mes­ta. 16 A tak prišla ku svojej svok­re, ktorá jej riekla: Čo je s tebou, moja dcéro? A poroz­právala jej všet­ko, čo jej učinil ten muž. 17 A po­vedala: Tých­to šesť mier jačmeňa mi dal, lebo mi povedal: Ne­prij­di s prázd­nym ku svojej svok­re. 18 A Na­oma riekla: Teraz už seď, moja dcéro, do­kiaľ ne­zvieš, ako do­pad­ne vec, lebo človek nebude mať po­koja, ale ešte dnes do­vedie vec ku kon­cu.