Roháček › Zjavenie › 16

Zjavenie

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Vyliatie zo sedem čiaš; nasledovalo: vredy, more v krv, rieky v krv, páľa slnca.1 A počul som z chrámu veľký hlas, ktorý hovoril sied­mim an­jelom: Iďte a vy­lej­te sedem čiaš hnevu Božieho na zem! 2 Vtedy od­išiel pr­vý a vy­lial svoju čašu na zem. A vy­hodil sa od­por­ný a zlý vred na ľuďoch, ktorí mali znamenie šel­my, a na tých, ktorí sa klaňali jej ob­razu. 3 A druhý an­jel vy­lial svoju čašu na more, a ob­rátilo sa na krv, ako ­krv mŕtveho, a zo­mrela každá duša živá, ktorá bola v mori. 4 A tretí an­jel vy­lial svoju čašu na rieky a na pramene vôd, a ob­rátily sa na krv. 5 A počul som an­jela vôd, ktorý hovoril: Spraved­livý si, ó, Pane, ktorý si a ktorý si bol, ten svätý, že si to usúdil; 6 lebo krv svätých a prorokov vy­lievali, a krv si im dal piť, lebo sú hod­ni. 7 A počul som iného z ol­tára, ktorý hovoril: Áno, Pane, všemohúci Bože, prav­divé a spraved­livé sú tvoje súdy. 8 A štvr­tý an­jel vy­lial svoju čašu na sl­n­ce, a bolo mu dané upáliť ľudí ohňom. 9 A pálení boli ľudia veľkou páľou a rúhali sa menu Boha, ktorý má moc nad tými ranami, a ne­učinili po­kánia, aby mu boli dali slávu. Zatmenie kráľovstva šelmy. Kúsali si jazyky, ale nečinili pokánia. Eufrat sa vysušil na cestu kráľom.10 A piaty an­jel vy­lial svoju čašu na trón šel­my, a jej kráľov­stvo stalo sa za­tem­neným. A kúsali si jazyky od boles­ti 11 a rúhali sa Bohu neba od svojich boles­tí a od svojich vredov, ale ne­učinili po­kánia zo svojich skut­kov. 12 A šies­ty an­jel vy­lial svoju čašu na veľkú rieku Euf­rates, a vy­sch­la jej voda, aby sa pri­hotovila ces­ta kráľom od východu sl­n­ca. Duchovia, podobní žabám.13 A videl som, že sa zjavili z úst draka a z úst šel­my a z úst falošného proroka traja nečis­tí duchovia, podob­ní žabám, 14 lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia divy a ktorí vy­chádzajú ku kráľom zeme a celého sveta, aby ich shromaždili do boja toho veľkého dňa všemohúceho Boha. 15 Hľa, prij­dem ako zlodej! Blaho­slavený, kto bdeje a os­tríha svoje rúcho, aby nechodil na­hý, a aby nevideli jeho han­by. 16 A shromaždili ich na mies­to, ktoré sa volá heb­rej­sky Har­maged­don. Čaša, vyliata na povetrie; nesmierne zemetrasenie; veľké mesto sa roztrhne; Babylon prijde na pamäť. Ľadovec.17 A sied­my an­jel vy­lial svoju čašu na po­vet­rie, a vy­šiel veľký hlas z nebes­kého chrámu od trónu a po­vedal: Stalo sa! 18 A po­vs­taly hlasy a hromy a bles­ky, a po­vs­talo veľké zeme­trasenie, akého nebolo od­vtedy, od­kedy je človek na zemi, tak ne­smier­ne veľkého zeme­trasenia. 19 A to veľké mes­to sa roz­trh­lo na tri čias­t­ky, a mes­tá národov pad­ly. I veľký Babylon prišiel na pamäť pred Bohom, aby mu dal po­hár vína prch­livos­ti svoj­ho hnevu. 20 A zmiz­ly všet­ky os­trovy, a vr­chy sa nenašly. 21 A na ľudí padal z neba veľký ľadovec ako cen­ty. A ľudia sa rúhali Bohu pre ranu ľadov­ca, lebo bola veľmi veliká.