Roháček › Zjavenie › 10

Zjavenie

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Anjel, stojaci na zemi a na mori. Ján nesmel písať. Už nebude času.1 A videl som iného an­jela sil­ného, so­stupujúceho z neba, od­iateho ob­lakom, a na jeho hlave bola dúha, a jeho tvár bola jako sl­n­ce, a jeho nohy jako oh­nivé stĺpy. 2 a vo svojej ruke mal ot­vorenú knižku. A svoju pravú nohu položil na more a ľavú na zem 3 a skríkol velikým hlasom, ako keď reve lev. A keď skríkol, pre­hovorilo sedem hromov svoje hlasy. 4 A keď do­hovorilo sedem hromov svoje hlasy, chcel som písať. Ale som počul hlas z neba, ktorý mi hovoril: Za­pečať to, čo hovorilo sedem hromov, a ne­píš toho! 5 A an­jel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, po­z­dvihol svoju pravú ruku k nebu 6 a pri­sahal na živého na veky vekov, ktorý stvoril nebo i to, čo je v ňom, a zem i to, čo je nej, a more i to, čo je v ňom, že už viac nebude času, 7 ale vo dňoch hlasu sied­meho an­jela, keď bude trúbiť, do­koná sa tajom­stvo Božie, ako to zvestoval svojim sluhom prorokom. Ján dostane rozkaz zjesť knihu.8 A hlas, ktorý som bol počul z neba, zase hovoril so mnou a po­vedal: Iď a vez­mi ot­vorenú knižku, k­torá je v ruke an­jela, ktorý stojí na mori a na zemi. 9 Vtedy som od­išiel k an­jelovi a po­vedal som mu, aby mi dal knižku. A on mi po­vedal: Vez­mi a zjedz ju, a spôsobí ti hor­kosť v bruchu, ale v tvojich ús­tach bude slad­ká ako med. 10 A vzal som knižku z ruky an­jela a zjedol som ju, a bola v mojich ús­tach slad­ká jako med, ale keď som ju zjedol, zhork­lo moje brucho. 11 A po­vedal mi: Musíš zase prorokovať proti ľuďom a národom a jazykom a mnohým kráľom.