Roháček › Jakubov › 1

Jakubov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Verným sú aj pokušenia na užitok. Ako nadobudnú múdrosti. Nebyť ako morská vlna. Napomenutie bohatým. Bôh nepokúša nikoho.1 Jakob, Boha a Pána Ježiša Kris­ta sluha, dvanás­tim po­koleniam, ktoré sú v dia­spore, posiela pozdravenie. 2 Po­važuj­te to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôz­nych po­kušení 3 vediac, že do­kázanosť vašej viery pôsobí tr­pez­livosť. 4 A tr­pez­livosť nech má do­konalý skutok, aby ste boli do­konalí a celí, ne­majúci v ničom nedos­tat­ku. 5 A jest­li sa nie­komu z vás nedos­táva múd­ros­ti, nech prosí od Boha, ktorý dáva pros­te všet­kým a ne­vyčituje, a bude mu daná. 6 Ale nech prosí vo viere nič ne­pochybujúc; lebo ten, kto po­chybuje, podobá sa mor­skej vl­ne, hnanej a zmietanej vet­rom. 7 Lebo nech sa nedom­nieva taký človek, že do­stane voľačo od Pána. 8 Muž dvojej mys­le je ne­stály na všet­kých svojich ces­tách. 9 A ponížený brat nech sa chváli svojou vy­sokosťou 10 a bohatý svojou poníženosťou, lebo sa po­minie ako kvet trávy. 11 Lebo vy­šlo sl­n­ce s páľou a usušilo trávu, a jej kvet opadol, a spanilosť jej tvári zhynula. Tak uväd­ne aj bohatý na svojich ces­tách. 12 Blaho­slavený muž, ktorý znáša po­kušenia, lebo keď bude zkúsený a dokáže sa, do­stane korunu života, ktorú Pán za­sľúbil tým, ktorí ho milujú. 13 Nech ni­kto nehovorí, keď je po­kúšaný, že vraj po­kúšaný som pokušením od Boha, lebo veď Boha ne­možno po­kúšať na zlé, a tiež ani sám ne­pokúša ni­koho. 14 Ale každý je po­kúšaný od svojej žiados­ti, vy­vlačovaný a vábený, 15 a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vy­konaný, plodí sm­rť. Dobrý dar je s hora. Príčina nášho bytia je vo vôli Božej. Napomenutia a poučenia.16 Neb­lúďte, moji milovaní bratia! 17 Každé dob­ré danie a každý do­konalý dar so­stupuje s hora od Otca svetiel, u ktorého nieto zmeny, alebo nejakého obratu za­tônenia. 18 A chcúc to tak, splodil nás slovom prav­dy, aby sme boli jakousi pr­votinou jeho stvorení! 19 Takže, moji milovaní bratia, nech je každý človek rých­ly počuť, po­malý hovoriť, po­malý do hnevu. 20 Lebo hnev muža ne­pôsobí spraved­livos­ti Božej. 21 Pre­to složiac každú špinu a zbytok zlos­ti v tichej krot­kos­ti prij­mite vsadené slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22 A buďte činiteľmi slova a nie len po­slucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným roz­umovaním. 23 Lebo ak je nie­kto po­slucháčom slova a nie činiteľom, ten sa podobá mužovi, ktorý po­zerá svoju prirodzenú tvár v zrkad­le. 24 Lebo sa videl a od­išiel a hneď za­budol, aký bol. 25 Ale ten, kto dob­re na­zrel v do­konalý zákon, v zákon slobody, a zo­trval pri tom, ten, pre­tože nie je iba zábudlivým po­slucháčom, ale činiteľom skut­ku, ten bude blaho­slavený vo svojom konaní. 26 Ak sa nie­komu medzi vami zdá, že je nábožný, a ned­rží svoj­ho jazyka na úz­de, ale zvodí svoje srd­ce, toho nábožen­stvo je már­ne. 27 Čis­té nábožen­stvo a ne­poškvr­nené u Boha a Otca je toto: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a seba os­tríhať ne­poškvr­neného od sveta.