Roháček › Sudcov › 21

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Zaopatrenie ostatkov ženami.1 A mužovia Iz­raelovi sa boli za­prisahali v Mic­pe a po­vedali: Ni­kto z nás nedá Ben­jaminovi svojej dcéry za ženu. 2 Po­tom prišiel ľud do Bét-ela a sedeli tam až do večera pred Bohom a po­z­dvih­núc svoj hlas plakali veľkým plačom. 3 A po­vedali: Prečo, ó, Hos­podine, Bože Iz­raelov, stalo sa toto v Iz­raelovi, aby sa dnes po­strádalo jed­no po­kolenie z Iz­raela?! 4 A stalo sa na­sledujúceho dňa, že ľudia vstali skoro ráno a po­stavili tam ol­tár a obetovali zápal­né obeti aj po­koj­né obeti. 5 A synovia Iz­raelovi po­vedali: Kto je zo všet­kých po­kolení Iz­raelových, kto by asi nebol prišiel hore do shromaždenia k Hos­podinovi? Lebo sa boli veľmi za­prisahali vzhľadom na toho, kto by ne­prišiel hore k Hos­podinovi do Mic­py, po­vediac: Zo­mrie bez milos­ti. 6 A synovia Iz­raelovi boli po­hnutí ľútosťou k Ben­jaminovi svoj­mu bratovi, a po­vedali: Dnes bolo odťaté jed­no po­kolenie od Iz­raela! 7 Čo by sme moh­li vy­konať pre tých, ktorí po­zos­tali, aby sa im do­staly ženy, keď sme my pri­sahali na Hos­podina, že im nedáme zo svojich dcér za ženy? 8 Pre­to vraveli: Kto asi z po­kolení Iz­raelových by nebol prišiel k Hos­podinovi hore do Mic­py? A hľa, ukázalo sa, že z Jabeš-gileáda nebol ni­kto prišiel do tábora, do shromaždenia. 9 A keď pre­hliad­li ľud, zis­tilo sa, že hľa, nebolo tam ni­koho z obyvateľov Jabeš-gileáda. 10 Vtedy ta vy­slali, celá obec, dvanásť tisíc mužov z tých, ktorí boli najsilnejší, a pri­kázali im po­vediac: Iďte a po­bite obyvateľov Jabeš-gileáda os­trím meča i ženy i deti. 11 A toto je to, čo urobíte: Každého, kto je mužs­kého po­hlavia, i každú ženu, ktorá po­znala ložu s mužs­kým po­hlavím za­bijete jako zarieknutých na sm­rť. 12 A našli z obyvateľov Jabeš-gileáda štyris­to dievčat panien, ktoré neboly po­znaly muža čo do lože s mužs­kým po­hlavím, a do­vied­li ich do tábora do Síla, ktoré je v zemi Kanaáne. 13 A celá obec po­slali posols­tvo a hovorili synom Ben­jaminovým, ktorí boli v skale Rim­mone, a vy­hlásili im po­koj. 14 A Ben­jamin sa na­vrátil toho času do svoj­ho dedičs­tva, a dali im ženy, tie, ktoré za­chovali živé zo žien Jabeš-gileáda, ale ne­pos­tačily im tak. 15 A ľudu bolo ľúto Ben­jamina, pre­tože Hos­podin učinil trh­linu v po­koleniach Iz­raelových. 16 Vtedy po­vedali starší ob­ce: Čo by sme moh­li vykonať pre tých, ktorí ešte pozostali, aby sa im tiež dostaly ženy? Lebo sú vy­hubené ženy z Ben­jamina. 17 A po­vedali: Dedičs­tvo unik­lých t­reba zase dať Benjaminovi, aby nebolo vy­hladené po­kolenie z Iz­raela. 18 Ale my im ne­môžeme dať ženy zo svojich dcér. Pre­tože boli pri­sahali synovia Iz­raelovi a po­vedali: Zlorečený, kto by dal ženu Ben­jaminovi. 19 Nuž po­vedali: Hľa, sláv­nosť Hos­podinova býva v Síle z roka na rok, v Síle, ktoré je od sever­nej strany Bét-ela, na východ sln­ka, na ces­te, ktorá ide z Bét-ela hore do Sichema a od južnej ­strany Lebony. 20 Pri­kázali tedy synom Ben­jaminovým a po­vedali: Iďte a úk­laďte s­kryjúc sa vo viniciach. 21 A po­zoruj­te, a hľa, ak vy­j­dú dcéry Síla tan­covať v kolotan­ci, vy­j­dete z viníc a uchvat­nete si každý svoju ženu zo dcér Síla a odídete do zeme Ben­jaminovej. 22 A bude, keď prij­dú ich ot­covia alebo ich bratia pravotiť sa s na­mi, po­vieme im: Zľutuj­te sa nám nad nimi, lebo sme ne­vzali každému z nich jeho ženy vo voj­ne. Lebo veď vy ste im ich nedali, aby ste sa boli teraz pre­vinili. 23 A synovia Ben­jaminovi urobili tak a od­nies­li si ženy podľa svoj­ho počtu zpomedzi tan­cujúcich, ktoré uchytili, a odíduc na­vrátili sa k svoj­mu dedičs­tvu a vy­staviac mes­tá bývali v nich. 24 A synovia Iz­raelovi od­išli toho času od­tiaľ, každý do svoj­ho po­kolenia a ku svojej čeľadi a tedy vyšli od­tiaľ a od­išli každý do svoj­ho dedičs­tva. 25 V tých dňoch nebolo kráľa v Iz­raelovi; každý robil to, čo bolo správ­ne v jeho očiach.