RoháčekSudcov17

Sudcov

Mícha a jeho obraz.1 A bol is­tý muž s vr­chu Ef­rai­mov­ho, ktorému bolo meno Mícha. 2 Ten povedal svojej mat­ke: Tých tisíc a sto šek­lov striebra, ktoré ti vzali, a pre ktoré si ty kliala a vravela tak, že som to i ja počul, hľa, strieb­ro je u mňa; ja som ho vzal: Vtedy po­vedala jeho mat­ka: Nech je požehnaný môj syn Hos­podinovi! 3 A tak na­vrátil tisíc a sto šek­lov striebra svojej mat­ke. A jeho mat­ka po­vedala: Za­svätiť za­sväcujem to striebro Hos­podinovi zo svojej ruky za svoj­ho syna, spraviť rytý a liaty ob­raz, a tak ho teraz vraciam tebe. 4 A tedy vrátil strieb­ro svojej mat­ke. A jeho mat­ka vzala dve­sto šek­lov striebra a dala ho zlat­níkovi, ktorý z neho spravil rytý a liaty ob­raz, a bolo to v dome Míchovom. 5 A tedy muž Mícha mal dom bohov a spravil efod a domácich bohov a na­pl­nil ruku jed­ného zo svojich synov, vys­vätil ho, a bol mu kňazom. 6 V tých dňoch nebolo kráľa v Iz­raelovi; každý robil to, čo bolo správ­ne v jeho očiach. Míchov kňaz.7 A bol nejaký mládenec z Bet­lehema Júdov­ho, z čeľade Júdovej; bol to Levita a po­hos­tínil tam. 8 A človek od­išiel z toho mes­ta, z Bet­lehema Júdov­ho, aby po­hos­tínil tam, kde by našiel p­ríhod­né mies­to. A tak prišiel na vrch Ef­rai­mov až po dom Míchov idúc svojou ces­tou. 9 A Mícha mu po­vedal: Od­kiaľ ideš? A on mu odpovedal: Som Levita z Bet­lehema Júdov­ho a idem po­hos­tíniť tam, kde naj­dem p­ríhod­né miesto. 10 Na to mu po­vedal Mícha: Bývaj u mňa a buď mi za otca a za kňaza, a ja ti dám desať šek­lov striebra na rok ako i po­treb­ný odev a tvoju stravu. A Levita išiel. 11 Tak svolil Levita bývať s mužom, a mládenec mu bol ako jeden z jeho synov. 12 A Mícha na­pl­nil ruku Levitu, a mládenec mu bol za kňaza a bol v dome Míchovom. 13 A Mícha po­vedal: Teraz viem, že mi Hos­podin učiní dob­re, pre­tože mám tohoto Levitu za kňaza.

RoháčekSudcov17